Rozhovor s Ferdinandom Kočišom – hlavným trénerom klubu Kalokagathia, nielen o Svetovom Pohári v Budapešti, ale o všetkom aj z Kalokagathie

Koľko rokov si mal, keď si začal so športom a ktorý šport to bol? Začal som ako 13-14 ročný a veľkou motiváciou boli rôzne akčné filmy, v ktorých ma bojové umenia úplne očarili. Preto som si vybral karate, ktoré bolo v tom čase v našom meste populárne a začal som poctivo trénovať. Veľmi ma to vtedy chytilo.

Aká je spodná veková hranica, ak niekto chce začať s bojovými umeniami? Neviem či niečo také ako spodná hranica vôbec existuje. Videl som aj úplne drobné deti ktoré boli naozaj talentované a to ledva chodili, napriek tomu sa s nimi dalo pracovať, avšak nakoľko potrebujú poslúchnuť aj nejaké pokyny a dodržiavať na tréningoch aj nejakú disciplínu, uprednostňujem ak už majú aspoň škôlkarske návyky. Dal by som to medzi tých 3-6 rokov.

Tvoje úspechy? Na ktoré si najviac hrdý? Tak tých je viac, ani neviem za tie roky čo všetko som už povyhrával – a to nechcem vyznieť namyslene, ale po nejakom čase to už nesledujem, nevediem si evidenciu. Nevenujem sa len bojovým umeniam, robím aj lukostreľbu a mnoho iných športov, takže sa to fakt nazbieralo. Samozrejme rôzne víťazstvá a tituly potešia. Myslím si však, že viac ako na vlastné úspechy som hrdý na mojich cvičencov, keď pod mojim vedením dosiahnu rôzne výsledky, sú vytrvalí a húževnatí a idú si za svojim cieľom. Toto vie potešiť.

Použil si niekedy bojové umenie aj v reálnom živote. Na vlastnú obranu, alebo obranu niekoho iného? Rád by som povedal že nie, že žijeme vo svete kde toto nie je potrebné. Ale áno, boli už také situácie keď som sa vedel ubrániť práve vďaka bojovým umeniam.

Ako vznikol názov Kalokagathia a ako k nemu pribudol Titans? „Otcom“ názvu Kalokagathia je Phdr. Štefan Töviš, pod vedením koho vlastne takýto súhrnný klub v MsKS V.K. vznikol. On pátral po vhodnom pomenovaní klubu a myslím si že to vystihol – u nás ide o súlad ako fyzickej tak aj duševnej stránky človeka, o takýto kombinovaný rozvoj. S názvom Titans je to o čosi jednoduchšie – aby sme mohli súťažiť v kick-boxe za vlastný klub, tak sme si ho museli registrovať. No a aký lepší názov sme mohli dať takým super bojovníkov, akých v klube máme? ?

Je známe o tebe, že všetci tvoji bývalí zverenci, ale aj tí, ktorí klub navštevujú dnes majú pred tebou prirodzený rešpekt. Považujú ťa nielen za trénera, ale aj za dobrého priateľa. Koľko „detí“ od začiatkov tvojej trénerskej kariéry prešlo tvojimi rukami?  Ach, to ani neviem. Som rád ak to takto cítia a ak to takto vidíte. Šport z môjho pohľadu naozaj dáva viac ako kondičku, super telo alebo nejaké medaily. Vznikajú tu vzácne priateľstvá, vzťahy na celý život. To je tá pridaná hodnota, pre ktorú sa oplatí sem-tam aj trošku fyzicky „trpieť“

Kalokagathiu – Titans Veľké Kapušany reprezentovali Michaela Fedičová a Dárius Kočiš na Svetovom pohári v Kick-boxe v Budapešti. Ako si spokojný s výsledkami? Celkovo som s ich výkonom spokojný. Išli sme sa tam oťukať s medzinárodnými súpermi, ktorých bolo hojne. Zistili sme kto z nich má ešte zapracovať na ktorej tej svojej technike, prístupe a podobne. Aj oni to brali ako skvelú skúsenosť, dúfam že sa naučili mnoho vecí. No a že Miša priniesla aj jednu bronzovú medailu tak to je taký bonus.

Barbara Kalán, Zsaklin Czap a Viktor Adamčo tiež patria medzi „ťahúňov“ klubu. Na Svetový pohár nenastúpili, ale ako to vyzerá s Majstrovstvami Slovenska. Už máš predstavu kto každý pôjde v júni do Levíc, kde sa tento rok uskutočnia? Predstavu aj mám, musia sa však rozhodnúť samotní pretekári, záleží aj od ich fyzického stavu, aj naposledy sme riešili nejaké zranenia, takže naisto to teraz neviem. Všetci trénujú a pripravujú sa, no a kto každý skutočne aj nastúpi, tak o tom vám porozprávam najbližšie, nerád by som takto predbiehal.

Aké máš plány a vízie do budúcnosti? V blízkej budúcnosti to budú MSR v kickboxe 8.júna, a chystáme sa  tiež na ME v 3D Lukostreľbe koncom augusta, kde budem tiež spolu so svojim synom a ďalšími členmi Lukostreleckého klubu NIMRÓD súťažiť. No a čo sa týka tej vzdialenejšej budúcnosti, bol by som rád keby sa viac mladých zaujímalo o športy, keby chceli viac súťažiť a reprezentovať naše mesto. Vediem ich k tomu a rôznymi aktivitami motivujem. Je veľa detí a mladých, u ktorých vidím talent, problém je skôr s výdržou a samotným chcením. Rád by som zmenil ich prístup a touto cestou aj vyzývam všetkých, ktorí v sebe cítia nutkanie na šport, nech prídu, skúsia si to a možno budú nasledujúcim šampiónom práve oni.

Na záver prikladáme :

“Zapojme sa spolu do akcie mesta a vysaďme si vlastné STROMORADIE KALOKAGATHIA ?️‍♂️?Prispejte sumou 1€ (samozrejme môže to byť aj viac aj menej, uvádzame to len orientačne) a 5. júna sa zapojme do revitalizácie stromovej zelene v našom meste. Vysadili by sme vlastné STROMORADIE KALOKAGATHIA, kde by sme mali stromy pomenované podľa jednotlivých oddielov nášho klubu: kick-box? lukostreľba? tae-bo?‍♀️ warrior-fit?‍♀️ fitko?️‍♀️ kendo? aikido? v závislosti od priestoru. Čo vy na to? Prispejme k rozvoju zelene v našom meste aby bolo krajším a príjemnejším miestom pre život a zároveň si vytvorme krásnu pripomienku športov, ktorým sa venujeme ????? “