Predstavujeme hráča MFK Veľké Kapušany – Patrika Babiaka

Patrik Babiak je rodák z Veľkých Kapušian. Prešiel viacerými klubmi, bol v širšom výbere slovenskej reprezentácie U19, ale vrátil sa do Veľkých Kapušian. Tu, kde s futbalom aj začínal. 

Akú pozíciu zastávaš v mužstve MFK Veľké Kapušany?
V mužstve som brankár, nedovolím si povedať či už brankár číslo 1, keďže s mojím brankárskym kolegom Repovskym tvoríme dovolím si povedať veľmi dobrú, vyrovnanú a kvalitnú brankársku dvojičku. Takže tréner má určite pri skladaní zostavy dilemu kedy, ktorého do brány postaviť, ale to je len a len dobre. Či sa už rozhodne tréner tak či onak, ja alebo Peto vždy odvedieme na ihrisku maximum, navzájom si prajeme a podporujeme sa.

Keď stojíš v bráne je potrebné niekedy na spoluhráčov zvýšiť hlas? Ako spolu vychádzate?
Myslím si, že sme natoľko skúsené mužstvo, že každý vie akú úlohu na ihrisku má. Jednou z mojich úloh v bráne počas 90. minút je to aby som aj rozprával a bolo ma počuť, keďže ja som ten, ktorý zo zadu vidí najlepšie a celé ihrisko má pred sebou. Nepovedal by som že je potrebné zvyšovať hlas , skôr chlapcov usmerňovať a dirigovať obranu pred sebou. Vychádzame v šatni veľmi dobre, aj keď je mužstvo zložené prevažne z mladých chlapcov, vzťahy sú dobré, úcta a rešpekt voči starším hráčom je na mieste a tak to má byť. Momentálne v šatni cítiť pohodu, keďže sa nám výsledkovo a hlavne herné darí.

Priviedol ťa k futbalu otec, ktorý tiež dlhé roky hral? Ako dlho sa mu už venuješ?
Samozrejme. Otec je môj veľký futbalový vzor, dlhé roky pôsobil vo Veľkých Kapušanoch ako brankár, neskôr ako tréner a funkcionár. Ešte ako dieťa si pamätám zápasy, keď stál v Kapušianskej bráne a ja som obdivoval každý jeden jeho zákrok. Futbalu sa venujem od malička, najprv ako dieťa pred bytovkou, neskôr od tých 10 – 12 rokov som to začal brať už vážnejšie.

Aká je doterajšia tvoja hráčska kariéra? Kde všade si pôsobil?
Začiatky doma v žiackych mužstva vo Veľkých Kapušanoch. V roku 2009 prišiel môj prvý prestup do MFK Zemplín Michalovce, kde som pôsobil štyri roku od žiackych kategórii až po ligový dorast. Po tomto pôsobení prišiel môj prestup na Horehronie konkrétne do Podbrezovej. Pôsobenie v Podbrezovej hodnotím veľmi pozitívne a bolo to moje najkrajšie futbalové obdobie, keďže v tom čase som sa dostal aj do širšieho výberu slovenskej reprezentácie v kategórii U19. Po Podbrezovej prišli pôsobenia vo Veľkom Horeši a Pavlovciach nad Uhom, no dnes som opäť doma, tam kde to pred pár rokmi všetko začalo.

Čo ťa na futbale najviac fascinuje?
Úplne všetko. Celotýždenná tréningová príprava na víkendový majstrák. Keď príde nedeľa, vybehnúť na ihrisko namotivovaný a odviesť maximum pre svoj klub. A samozrejme najkrajšie ak nás aj ľudia po víťaznom zápase ocenia svojim potleskom.

Máš svoj obľúbený tím v mužskom futbale? Sleduješ aj ženský futbal?
Áno, fandím Dunajskej Strede.
Obdivujem majiteľa Oszkara Vilagiho a jeho obrovský kus roboty, ktorý odviedol pre toto mesto a klub a samozrejme niekoľko tisíc fantastických verných divákov. Nie, ženský futbal nesledujem.

Ako sa dá zvládnuť práca, rodina, tréningy. Vieme, že más malého syna Patrika, očakávaš, že bude tiež futbalista?
Všetko sa dá zvládnuť, ak človek veľmi chce. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie.
Mám to šťastie, že moja fantastická rodinka, priateľka Agika a syn Patrik má v tom čo robím maximálne podporujú a sú mojím najväčším fanúšikom číslo 1 a spoločnými silami zvládame všetko. Samozrejme každú minútku voľného času sa snažím tráviť s rodinou. Verím , že aj malý bude pokračovať v rodinnej tradícii a za pár rokov ho budeme vidieť medzi troma žrďami..

Aké kuriózne zážitky si počas svojej doterajšej kariéry zažil? Spomenieš si na nejaké vtipné momenty?
Kuriózny ani nie, skôr vtipný a nezabudnuteľný zápas počas pôsobenia v Podbrezovej, keď sme na domácom ihrisku privítali silnú Nitru, ktorá dovtedy ešte neprehrala a mala na konte 2 remízy, čiže suverénne kraľovala na 1. mieste v tabuľke. Nás pred zápasom každý odpisoval a nikto nám nedával šance na úspešný výsledok. Po 90. minútach svietil na tabuli výsledok 6:0 pre nás. Ako sa hovorí vo futbale je všetko možné, futbal je veľký fenomén , ktorý niekedy píše naozaj krásne pribehy.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme málo, resp. žiadne góly v brankárskej sieti, pred ktorou stojíš.

Na záver by som sa aj ja chcel poďakovať, že môžem byť súčasťou stránky vkport s týmto rozhovorom a vyzdvihnúť výbornú prácu redaktoriek, ktoré deň čo deň usilovne pracujú na neustálom zdokonaľovaní a aktualizácii tejto stránky.

•