ČERVENÁ JE „DOBRÁ“

Vidíte ich na televíznych obrazovkách, reštauráciách, školách, hromadných dopravných prostriedkoch, kinách i divadlách, športových ihriskách. Skrátka, takmer všade.
Sú rôznych šírok i počtoch, rôznych odtieňoch červenej farby.
Červené stužky na zápästiach rúk sa stali jedným z „fenoménov“ doby, súčasnosti.
Odpoveď ich nositeľov sa dá zhrnúť do jednej vety: „Chráni ma“.
Za vierou v ochraňovaní formou červenej stužky, sú prioritne, strach a stres. Hektické pomery na pracovisku, škole, či v iných segmentoch života, sú „neutralizované“, červenou stužkou.
Strach ako nepríjemný emocionálny stav obavy zo skutočného alebo predstavovaného konkrétneho nebezpečenstva či ohrozenia – na strane jednej.
Stres ako reakcia organizmu na akúkoľvek požiadavku, ktorá znamená zvýšenú záťaž alebo frustráciu – na strane druhej.
Veľmi zjednodušene uvedené, tieto dva prvky, vedú potom k prikladaniu neodôvodneného významu určitým predmetom alebo javom k viere, že ovplyvnia budúcu situáciu alebo správanie, teda k povere.
Už Publius Cornelius Tacitus , povedal: „Ako náhle je ľudská zmysel otrasená, má sklon veriť poverám“.
Sigmund Frend, zakladateľ psychoanalýzy hovorí: „Povera je z veľkej časti očakávaním nešťastia“.
A aby sme priestorovo a časovo reflektovali aj súčasníkov za všetkých uveďme – v tejto súvislosti – myšlienku Dr. Jeronýma Kliméša, Phd..: „Najčastejšie má povera za úlohu zredukovať napätie a úzkosť“.
Pri historickej reflexii skutočnej funkcii červenej stužky sa musíme vrátiť časovo o niekoľko tisícročí a miestne do blízkovýchodného starovekého sveta.
V plejáde rôznych bohov, rôznych národov, uctievali v starovekom blízkovýchodnom svete kultboha Baala. Podľa jeho vyznávačov mu podliehali slnko a oheň. Tomuto bohovi prinášali ľudské obete, ktoré spaľovali v rozpálených železných oltároch v tvare boha Baala alebo
jamách. Ľudské obete položili na ruky sochy a vhodili do útrob tejto pece. Výkriky obetí prehlušovali bubnovanie a zvuky píšťal. Tieto obety boli deti. Deti, ktoré boli vybrané na obetovanie bohovi Baalovi, zasvätenie Baalovi, mali na znak zavätenia zaviazané na zápästiach červené stužky…
Winston Churchill kedysi povedal – parafrázujúc – že ľuďom môžete zobrať všetko, ale nikdy im nemôžete zobrať ich vieru.
Winston Churchill však nepovedal, že o veciach viery nemožno minimálne, zauvažovať.
Trebárs , či červená je dobrá?!

Redakčná poznámka:
Autor, PhDr. Štefan Töviš, vyštudoval Univerzitu P. J. Šafárika, Košice. Na Filozofickej fakulte vyštudoval neučiteľskú aprobáciu filozofia a andragogika.
Na Alma mater vykonal rigorózne skúšky a získal titul Doktor filozofie /PhDr./
Práce: Mystéria, mystici a mysticizmus, Kritika ponímania slobody u existencialistov, Filozofické poňatie náboženského kultu a. i.
Autor sa venuje: filozoficko – kultúrnej a filozoficko – historickej problematike.