Medzinárodný deň detskej knihy sa slávi v deň narodenia veľkého rozprávkara dánskeho spisovateľa Hansa Christiana Andersena (2. 4. 1805 – 4. 8. 1875). Podnet k oslavám tohto dňa dala v roku 1967 medzinárodná mimovládna organizácia UNESCO – IBBY – International Board on Books for Young People.

Malé je v knihe veľkým 
Posolstvo 2018

Keď priblížime počas fyzikálneho pokusu magnet ku kovovým pilinám, vždy ich pritahne. Z vody sa za určitých podmienok znova a znova vytvárajú kryštáliky snehových vločiek. A podobne aj ľudí  láka rytmus a pravidelnosť. Deti majú v rozprávkach či básňach rady refrény a známe motívy, ktoré sa opakujú. Pomáha im to opäť si ich pripomenúť. Akú krásnu harmóniu to do sveta prináša!

Pamätám si, že ako dieťa som chcela spravodlivosť pre každého: dokonca aj pre ľavú a pravú ruku. Keď som vyťukávala na stole rytmus, počítala som, koľkokrát musí každý prst ťuknúť, aby sa ostatné necítili urazené. Tlieskala som pravou rukou o ľavú. Potom som si pomyslela: „Veď to nie je fér!“ A naučila som sa to robiť aj naopak – ľavou rukou som tlieskala o pravú. Viem, je to trochu smiešny príklad, ale chcela som zabrániť, aby sa svet vychýlil z rovnováhy a cítila som zodpovednosť postarať sa o harmóniu všetkého v ňom.

Deti po harmónii túžia. Aj preto majú rady básne a príbehy, ktoré sa v niečom opakujú. Chcú, aby bol poriadok vo svete. Všetko smeruje od neurčitosti k usporiadaniu. Riekanky, ľudové piesne, hry, rozprávky, poézia… sú rytmicky poskladané a pomáhajú deťom vnímať seba a svoje miesto v celom veľkom vesmíre. Cítia, že poriadok a harmónia sú vo svete potrebné. Každý v ňom má svoje jedinečné miesto a všetko smeruje k tomuto cieľu: rytmizácia textu, rady písmen, vzhľad strany a dojem z knihy – je to ako dobre usporiadaný mikrosvet. A veľký svet je ukrytý v tomto malom. Takto o ňom, o veľkom svete, píšeme aj v detských knihách, hoci ani neuvažujeme o Bohu alebo o fraktáloch.

Detská kniha má zázračnú moc. V malom človeku, v dieťati, podporuje jeho veľkú túžbu po harmónii a schopnosti žiť. Povzbudzuje ho k odvahe. V knihe sa malé vždy stáva veľkým. V tej danej chvíli, nie až neskôr, v dospelosti. Okamžite. Kniha je ako zázračný priestor, v ktorom dieťa môže nájsť aj to, čo nehľadá a získať to, čo je preň nedosiahnuteľné. Malí čitatelia ešte nechápu veľké témy ľudstva, no aj tak v nich zanechávajú trvalú stopu. Pôsobí v nich ako dobré slovo, ktoré napokon prehovorí do ich srdca, aj keď spočiatku ešte úplne všetkému z knihy nerozumeli.

Tak ako leporelo je aj pre dospelých pokladnicou múdrosti a bohatstva kultúry, tak môžu aj deti nájsť svoj vlastný príbeh v knihe pre veľkých. V ňom však už bude náznak rozprávania o živote, s ktorým sa neskôr stretnú, keď ho budú zažívať na vlastnej koži.

Kultúra nás ovplyvňuje. Nachádzame v nej zážitky a skúsenosti, ktoré sa objavujú aj v našich príbehoch, aj v živote nasledujúcich generácií. Môžeme sa oprieť o poznanie predkov a prečítať si, že v každej situácii je dôležité prežiť a  zachovať si pritom neporušené srdce.

Detská kniha vyjadruje úctu k malým, ako významným osobnostiam. Zobrazuje nám svet, ktorý sa znova a znova pretvára. Hravý a nádherný, ktorý je súčasťou nášho života. Bez neho by bolo všetko, vrátane detskej literatúry, len bezduchou prácou.

Zdroj: bibiana.sk