List šiesty k 805. výročiu mesta Veľké Kapušany( MsKs Veľké Kapušany)

 

P O U Ž S K Á    J A R 

Bola jar 1738.

Zima urobila svoje. Cesty boli poškodené, mosty a mostíky taktiež a tak celé Kapušany pôsobili žalostne.

Richtár Kapušian po porade so svojimi najbližšími rozhodol dať cesty a mostíky čím skôr opraviť.

Ešte pred svitaním chlapi s pílami a sekerami na voze odišli do lesa pri Latorici.

Stromy prašťali a s rachotom padali na zem, kde ich pílili a čistili od konárov. Kus po kuse nakladali na voz. Zmorení a spotení si okolo poludnia posadali, aby čo to zjedli.

Na to ročné obdobie bolo až príliš teplo.

A akoby to nestačilo, slnko nie a nie sa skryť za nejaký mráčik. A tak sa na chvíľu stiahli do tôni stromov a kríkov.

„Poďte chlapi, dokončime to“- zvolal na ležiacich a sediacich mužov richtárov zástupca.

Voľky – nevoľky povstávali a opäť sa  pustili do rúbania a rezania.  

Našťastie, nezostávalo toho už veľa. Voz sa naplnil a chlapi pomaly čistili pílky a sekery.

Zrazu spozorneli. Z krovín  a húštin sa ozývali akési zvuky a bolo počuť aj erdžanie koní.

O chvíľu sa zo všetkých strán objavili ozbrojenci na koňoch.

„Čo tu robíte?“ – opýtal sa jeden z prišlencov, podľa oblečenia a správania sa nesporne ich veliaci.

„Rúbeme drevo, čo by sme robili“ – odvetil mu nebojácne zástupca Kapušianskeho richtára.

„To drevo vám nepatrí. Nie je vaše, patrí Leleskému premonštrátstvu“ – povedal veliaci.

„Od nepamäti drevo na tejto strane Latorice patrilo Kapušančanom“ – oponoval richtárov zástupca.

„Ty nerozumieš, alebo si hluchý“- odvrkol veliaci a siahol po meči.

Chlapi chopili do rúk sekery, ozbrojenci tasili meče.

„Uškvarte ho na tom dreve, toho vášho prepošta“ – vyhrkol richtárov zástupca.

Veliaci švihol plochou stranou meča a zástupca richtára padol na zem.

„Nechajte, nech si ho berú“ – riekol kľačiaci na zemi, držiac si jednou rukou zranené ucho.

Ozbrojenci zobrali voz spolu s poťahmi a dobytkom, ktorý voz ťahal a pomaly sa strácali na lesnej ceste.

Kapušančania ich mlkvo sledovali zlovestnými pohľadmi až kým úplne nezmizli.

Kapušančania ich mlkvo sledovali zlovestnými pohľadmi až kým úplne nezmizli.

Regest

Sťažnosť užskej župy na leleského prepošta Karola  Františka z Kuníc, zaslaná Uhorskej miestodržiteľskej rade pre násilné prekazenie vo výstavbe a oprave verejných ciest a mostov v Kapušanoch v dôsledku zhabania vyrúbaného dreva a dobytka s poťahmi, ktorý viezol drevo.

Užhorod 28.5.1738

   Všetky práva vyhradené ©

                                PhDr. Štefan Töviš