Apríl sa niesol v znamení plynu a Veľkých Kapušian. Kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch je najvýkonnejšou v celej Európe. Nekvalitná ropa? Slovensko zastavilo dodávky z Ruska. Ďalšia poistka: slovensko -poľský plynovod .
Zdroj: Reuters
Eustream sa voči dlhším výpadkom dodávok ruského plynu cez Ukrajinu poistil, hovorí pre HN Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.
Čo bude znamenať spomínaná reforma ukrajinského trhu s plynom v praxi?
Najdôležitejšie je, aby bolo cez Ukrajinu čo prepravovať
Osamostatnenie prepravcu plynu, „zlatej sliepky“ ukrajinskej ekonomiky od jeho materskej spoločnosti Naftogazu, má zabezpečiť nediskriminačné postavenie všetkým obchodníkom s plynom na Ukrajine.
Cieľom je zvýšiť konkurenciu na ukrajinskom plynárenskom trhu, ktorému roky „vládol“ Naftogaz s monopolným postavením.
Podobným procesom prešlo aj SPP a dnes si môže slovenský zákazník vyberať medzi ponukami od viacerých konkurenčných dodávateľov plynu.
V podstate ide o interný proces na Ukrajine, ktorý by nás ani nemusel zaujímať.
Opak je však pravdou, keďže vznik samostatnej entity, kontrolujúcej prepravu plynu cez Ukrajinu, bude dôležitý aj z pohľadu jeho vplyvu na dlhodobý kontrakt medzi Eustreamom a Gazpromom o preprave ruského plynu cez Slovensko. Ukrajinci síce technicky zabezpečujú odovzdanie plynu vo Veľkých Kapušanoch, no komerčná stránka je plne v moci Rusov. K 1. januáru 2020 by sa to malo zmeniť.
Zdroj: Hospodárske noviny
Vybudovaná silná infraštruktúra
Emisie CO2 nie sú podľa J. Klepáča hlavným environmentálnym problémom Slovenska. Okrem toho v prospech využívania plynu aj v budúcnosti hrá úlohu aj vybudovaná silná infraštruktúra. Prepravca plynu Eustream disponuje najväčšou prepravnou kapacitou v EÚ a kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch je najvýkonnejšou v celej Európe.
V celej krajine sú vybudované distribučné plynovody v celkovej dĺžke vyše 34-tisíc kilometrov patriacich spoločnosti SPP-Distribúcia. Táto sieť pokrýva vyše tri štvrtiny všetkých obcí, kde je sústredených 94 % obyvateľov. Vyššiu hustotu siete v Európe má iba Holandsko.
Ján Klepáč | Foto: Energie-portal.sk
Zdroj: www.energie-portal.sk
Komentár Karola Galeka: S ruským plynom na večné časy, po novom však inak
Krajiny Európskej únie a väčšia časť Balkánu sa vtedy stali rukojemníkmi sporu o ceny a dodávky plynu medzi Ruskom a Ukrajinou. Hoci sa túto krízu po dvoch týždňoch podarilo zvládnuť, dodnes je dôvodom pre rôzne projekty diverzifikácie nielen dodávok, ale aj trás plynovodov do a v rámci Európy.
Nord Stream 2
Asi najznámejším z nich je Nord Stream 2. Ide o projekt plynovodu, ktorý viac rozdeľuje ako spája. Dotknuté pritom neostane ani Slovensko. Obchádzanie, či zníženie objemov prepravy cez plynovod Bratstvo by našťastie malo byť do budúcnosti nahradené jeho využívaním v opačnom smere. Najhoršie na nový plynovod tak doplatí Ukrajina, niektoré členské krajiny Európskej únia zase naopak zarobia.
Novému plynovodu z Ruska do Nemecka sa vyzerá to tak už nevyhneme. Európsky parlament preto aj v súvislosti s ním začiatkom apríla prijal pre plynovody nové a jasnejšie pravidlá. Schválená smernica o plyne sa vzťahuje na plynovody z a do tretích krajín. Jej cieľom je najmä vyššia konkurencieschopnosť a prístup tretích strán. Toto sa má zabezpečiť oddelením vlastníctva plynovodov, ktoré vstupujú do EÚ od vlastníctva dodávateľov plynu.
Pre Slovensko však dôležité budú aj výnimky. V prípade existujúcich plynovodov bude na ich udelenie k dispozícii obdobie jedného roku od vstúpenia smernice do platnosti. Základnou podmienkou je, že nebudú poškodzovať hospodársku súťaž. V našom prípade ju budeme žiadať na prepojovací bod vo Veľkých Kapušanoch, ktorý sa stará aj o reverzný tok plynu na Ukrajinu.
Plynová kríza by sa opakovať nemala
Práve Ukrajina v týchto dňoch zvádza o plyn veľký boj. Koncom tohto roku ukrajinskému Naftogazu končí desaťročná zmluva s ruským Gazpromom na tranzit plynu. Rusi pritom už minulý mesiac začali upozorňovať krajiny, ktoré od Gazpromu nakupujú plyn, že od 1.1.2020 sa jeho preprava cez Ukrajinu zastaví. Plynová kríza z roku 2009 by sa však už opakovať nemala. Zásobníky plynu sa postupne plnia, dodávky aj trasy sú omnoho viac diverzifikované, reverzné toky odskúšané.
Najbližších pár mesiacov tak bude záťažovým testom ako pre samotnú smernicu o plyne, tak aj dohody a zmluvy s Gazpromom. V prípade plynu naďalej ostane v platnosti, že síce s Ruskom ťažko, ale bez neho ešte ťažšie. EÚ by sa preto mala držať cieľov energetickej únie, diverzifikovať zdroje dodávok zemného plynu, a nezvyšovať pri napätých vzťahoch energetickú závislosť od Ruska ešte viac.
EÚ po ruskej okupácii Krymu presne z týchto dôvodov potopila obštrukciami projekt South Stream, ktorý mal transportovať plyn z Ruska cez Čierne more do EÚ. Výstavba plynovodu Nord Stream 2 je preto fackou energetickej únii, ktorej budovanie po plynovej kríze bolo silným záujmom stredoeurópskych štátov vrátane Slovenska. Energetická bezpečnosť Európy nesmie ustupovať záujmom veľkých energetických firiem.
Karol Galek – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 10. mieste.
Zdroj: www.energia.sk
Nekvalitná ropa? Slovensko zastavilo dodávky z Ruska
Na to, že cez ropovod Družba prúdi nekvalitná ruská ropa, upozornili Bielorusi európskych partnerov vrátane Slovenska pred niekoľkými dňami.
Slovenský prepravca ropy, spoločnosť Transpetrol, zastavil prepravu nekvalitnej ropy ropovodom Družba. Podpredseda predstavenstva a riaditeľ pre prevádzku a prepravu spoločnosti Transpetrol Martin Ružinský sa vyjadril, že na základe aktuálnych informácií od ukrajinskej spoločnosti Ukrtransnafta o čerpaní ropy so zmenenými kvalitatívnymi parametrami na prečerpávacej stanici Brody, spoločnosť Transpetrol požiadala svojich odberateľov o stanovisko k prevzatiu takejto ropy. “Na základe následného odmietnutia prevzatia takejto ropy spoločnosťou Slovnaft sme pristúpili s okamžitou platnosťou k technickej odstávke ropovodu medzi Slovenskom a Ukrajinou,” zdôraznil Ružinský. Pred Slovenskom tak už urobili Poľsko, Bielorusko či Nemecko.
Zastavenie dodávok ropy bude podľa neho trvať až do vyriešenia vzniknutej situácie a prijatia adekvátnych opatrení na úpravu parametrov prepravovanej ropy. “Uvedený postup je konzultovaný so všetkými zainteresovanými stranami,” konštatoval Ružinský. Ropu zastavili najmä preto, žeby mohla poškodiť rafinérie. Je v nej zvýšený obsah organického chloridu, ktorý sa používa na zvýšenie produkcie ropy. Pred transportom je však potrebné ho od ropy oddeliť, pretože môže poškodiť rafinérie.
“Vďaka diverzifikácii máme plnú kontrolu nad zabezpečením kontinuity výroby v našich závodoch. Je tam napríklad technická možnosť dodávať ropu po mori,” vyjadril sa Zbigniew Leszczynski, člen predstavenstva PKN Orlen.
Slovensko by malo bez dodávok ropy vydržať vyše 90 dní. Núdzové zásoby ropy u nás spravuje Agentúra pre núdzové zásoby ropy, ktorá vznikla pred šiestimi rokmi. Agentúra je záujmové združenie právnických osôb. V rámci svojich povinností agentúra udržiava núdzové zásoby pre Slovenskú republiku minimálne v zákonom stanovenom množstve zodpovedajúcom aspoň 90 dňom priemerných denných čistých dovozov ropy a ropných výrobkov. Núdzové zásoby musia byť nepretržite pripravené na pohotové vyskladnenie za účelom riešenia núdzových stavov.
Pozrite si reportáž o redukcii ťažby ropy:
V poslednom článku sa vrátime do jesene 2018, dátumu 18.9.2018
Vo Veľkých Kapušanoch oficiálne začali výstavbu slovensko-poľského plynovodu.
Stavať sa bude 3 roky a predpoklad je, že ju bude stavať okolo 500 ľudí a po uvedení do prevádzky zamestná niekoľko desiatok.
Slovensko-poľský plynovod sa pomaly stáva realitou. V utorok sa oficiálne začala v kompresorovej stanici Veľké Kapušany výstavba prepojovacieho plynovodu.
„Dnes, v priestoroch najväčšej kompresorovej stanici svojho druhu v Európskej únii, otvárame ďalšiu významnú kapitolu z hľadiska energetickej bezpečnosti nielen pre Slovensko, ale pre celý región,“povedal minister hospodárstva Peter Žiga. Dodal, že Slovensko podporuje projekty, ktoré zvyšujú diverzifikáciu dodávok a prepravných trás nielen v našom regióne, ale v celej Európskej únii.„Nechceme byť odkázaní len na jednu trasu alebo jeden zdroj, pretože to predstavuje riziko pre našu krajinu a ekonomiku,“zdôraznil minister.
Slovensko podľa neho bude preferovať projekty, ktoré spĺňajú kritériá existujúcej európskej legislatívy a sú v súlade s definovanými strategickými koridormi. „V tomto ohľade oceňujeme najmä inštitút Projektov spoločného záujmu (PCI) v rámci Európskej únie. Projekty, ktoré získali tento štatút, vnímame ako strategický nástroj na zvýšenie bezpečnosti dodávok, zvýšenie konkurencie na trhoch s energiou a prispievanie k cieľom EÚ v oblasti energetiky a klímy,“konštatoval Žiga.
Slovensko-poľský plynovodný projekt má Slovensku zabezpečiť prístup k LNG terminálu vo Świnoujście na severe Poľska, či k prípadným ďalším budúcim zdrojom plynu. Predstavuje možnosť prepojenia aj s ďalšími projektmi v regióne strednej Európy. „V tejto súvislosti by som rád vyzdvihol grant udelený slovensko-poľskému projektu z finančného nástroja Európskej únie CEF-Energetika vo výške viac ako 107 miliónov eur. Získali sme tento grant napriek silnej konkurencii iných infraštruktúrnych projektov v rámci celej Európske únie,“ uzavrel Žiga. Podotkol, že Slovensko pracuje na ďalšom plynovodnom projekte Eastring, ktorý by mal spojiť Slovensko s Balkánom.
Prepojovací plynovod Slovensko – Poľsko tvorí kľúčovú časť prioritného koridoru severojužných plynárenských prepojení v strednej a východnej Európe (NSI East Gas), ktorá prispeje k posilneniu bezpečnosti dodávok v regióne a k integrácii plynárenských trhov. Nový 165-kilometrový plynovod umožní vďaka vytvoreniu doposiaľ chýbajúceho prepojenia medzi poľskou a slovenskou prepravnou sieťou vyššiu diverzifikáciu zdrojov zemného plynu v regióne. Vďaka novému prepojeniu získajú krajiny strednej a východnej Európy priamy prístup k viacerým zdrojom zemného plynu zo severu, vrátane plne funkčných LNG terminálov v Baltskom mori a z Nórska, ako aj z juhu cez slovensko-maďarské prepojenie a plánovaný plynovod Eastring. Projekt takisto prispeje v tomto regióne k zvýšeniu likvidity na trhu so zemným plynom a tiež k posilneniu solidarity medzi oboma krajinami.
Dokončenie výstavby plynovodu je plánované koncom roka 2021. Prepravná kapacita plynovodu bude 5,7 miliardy metrov kubických ročne. Slovensko-poľský plynovod vyjde slovenskú stranu na vyše 100 miliónov eur.
Zdroj: www.noviny.sk
Pridaj komentár