Ranné vtáča verzus nočná sova: Aký denný režim ohrozuje naše zdravie? (zive.sk)

Ponocovanie súvisí s nezdravším stravovaním.

Ovplyvňuje načasovanie a pravidelnosť jedla, ako aj početnosť jednotlivých jedál naše zdravie? Tejto otázke venuje pozornosť čoraz viac výskumov.

Nová štúdia medzinárodného výskumného tímu prináša prvé vyhodnotenie doterajších zistení. Vedci sa v ňom zamerali konkrétne na možnú súvislosť medzi chronickými ochoreniami a takzvaným chronotypom človeka.

Porovnanie „ranných vtáčat“ s „nočnými sovami“ zistilo, že ľuďom so sklonom ponocovať hrozí zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení a diabetu 2. typu. A to zrejme v dôsledku horšej životosprávy.

Výskumnú prácu zverejnil vedecký časopis Advances in Nutrition.

Večer alebo ráno?

Nie všetci ľudia majú denný režim nastavený rovnako. Niektorí prirodzene uprednostňujú skoré ranné vstávanie. Iní práve naopak, radi ponocujú.

Na náš denný režim zároveň vplýva náš pracovný život ako aj spoločenské aktivity. Výsledok?

„Čoraz častejšie jedávame v rozličnom čase dňa, aj vtedy, keď je to pre nás z evolučného hľadiska fyziologicky nevhodné,“ konštatuje kolektív autorov vedený Suzanou Almoosawiovou z Northumbrijskej univerzity.

Nezdravé stravovanie nočných sov

Almoosawiová sa s kolegami rozhodla zhodnotiť aktuálny stav poznania o možnom vplyve dlhodobého ponocovania alebo naopak skorého ranného vstávania na zdravie. Celkovo analyzovala viac ako 100 výskumov rôzneho typu.

Analýza dostupnej výskumnej literatúry preukázala zvýšené riziko ochorení srdca a diabetu 2. u „nočných sov“. A identifikovala tiež možnú príčinu.

Almoosawiová s kolegami zistila, že ľudia, ktorí zvyknú ponocovať, sa zároveň stravujú nezdravšie.

Konzumujú viac alkoholu, cukru a tuku ako ľudia aktívni od skorého rána, pričom ich strava obsahuje menej ovocia, zeleniny obilnín a ryže.

„Nočné sovy“ zároveň konzistentne uvádzajú chaotické načasovanie jedál, preskakujú jedlá (predovšetkým raňajky) a celkovo jedia oveľa viac neskôr cez deň.

Nesúlad vedúci k ochoreniam?

Uvedené odlišnosti v zložení a načasovaní stravy môžu podľa autorov výskumu vysvetliť častejší výskyt chronických ochorení.

Nesúlad medzi prirodzenými cyklami bdenia a spánku, jedenia a hladu a denného svetla a nočnej tmy na jednej strane a príjmom potravy na strane druhej podľa vedcov narúša prirodzenú osciláciou fyziologických procesov ako je spracovávanie glukózy (cukru) a tuku.

Napríklad hladina cukru by mala podľa autorov výskumu v priebehu dňa pozvoľna klesať. Lenže „nočné sovy“ často jedávajú tesne pred zaspávaním. Tým ju výrazne zvyšujú práve v čase, keď by za iných okolností dosahovala najnižšie hodnoty.  

„Eventuálne to vedie k zvýšenému riziku cukrovky 2. typu a srdcovo-cievnych ochorení,“ konštatujú autori v práci.

Zároveň pripomínajú, že jeden z analyzovaných výskumov zistil až 2,5-násobné zvýšenie rizika oproti ľuďom, ktorí pravidelne vstávajú skoro ráno.

Najhoršie sú nočné zmeny

Výskumníci tiež zistili negatívny vplyv pracovných zmien, predovšetkým v prípade ľudí periodicky pracujúcich v noci.

Vtedy sa telo musí neustále prispôsobovať meniacemu režimu bdenia.

Analyzované výskumy zistili, že takýto spôsob života znižuje citlivosť na inzulín a ovplyvňuje aj toleranciu na glukózu, čo sú rizikové faktory diabetu 2. typu.

Sovy sa menia na vtáčatá

Z novej štúdie taktiež vyplýva, že miera uprednostňovania jedného alebo druhého režimu sa v priebehu veku mení.

Ranné vstávanie dominuje u malých detí. Vykazuje ho až 90 % dvojročných . No v puberte prevládne ponocovanie. Ranné vstávanie sa dostáva opäť do popredia po 50-tke.

„Či túto zmenu podmieňujú fyziologické zmeny, načasovanie školského vyučovania alebo spoločenské aktivity, zatiaľ nevieme,“ konštatuje Suzana Almoosawiová.

Zdroj: zive.sk