Generácia snehových vločiek je aj dôkazom nezvládnutej výchovy. Vychovávame deti extrémne citlivé a zamerané na seba (eduworld.sk)

Odborníci hovoria o nastupujúcej generácii ako o „snehových vločkách“. Charakterizuje ich individualizmus, prehnaná citlivosť, nevedia prijať cudzí názor, ľahko sa urážajú a zameriavajú sa hlavne sami na seba.

„Termín generácia snehových vločiek poukazuje jednak na predstavu jedinečnosti, ktorú so sebou príslušníci tejto generácie majú niesť, ale tiež poukazuje na krehkosť, pokiaľ sa stretnú s nejakým iným názorom alebo niečím, s čím nesúhlasia a majú problém sa s tým vyrovnať,“vysvetľuje Petr Lupač z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej.

Prečo je rozšírený individualizmus?

Individualizmus súvisí predovšetkým so súčasným postojom k životu. Prevládajúcim životným štýlom je egoistický individualizmus (osobný prospech, hedonistické pôžitky, materiálne bohatstvo, získanie moci a spoločenskej prestíže). Profesor Lupač tiež vysvetľuje: „Dobovým trendom, ktorý spôsobuje individualizmus, je aj znižovanie počtu detí v rodine. Rodičia majú deti v neskoršom veku, ukážkovo sa o ne starajú, snažia sa im splniť takmer všetky priania a v tomto trende sú podporovaní zo všetkých strán.“

Niektorých zase môže poznačiť narcistická výchova. Narcistické dieťa verí, že má výnimočný talent či intelekt. Správa sa povýšenecky k vrstovníkom, nie je schopné empatie ani prejavov lásky. Svoje potreby dáva na prvé miesto a nedokáže zniesť neúspech. Ak nedostáva pochvalu, prestáva sa snažiť. Podľa profesora Lupača je v súčasnosti miera individualizmu a ohľadu na seba výraznejšia aj kvôli sociálnym sieťam. Deti majú väčšiu slobodu vo výbere komunikačných partnerov a nie sú tak často konfrontované s niečím, s čím nesúhlasia. Skôr sa zameriavajú na niečo, čo im ich názory potvrdzuje. Profesor zároveň však pripomína, že takto zjednodušene nemožno onálepkovať celú generáciu. U niekoho sa tento syndróm vyskytuje výraznejšie, u niekoho menej a u niekoho vôbec. Niektorí odborníci do tejto generácie ako prvých zaradili tých mladých ľudí, ktorí nadobudli dospelosť v roku 2010.

Ako vznikol pojem „snehové vločky“?

Termín „snehová vločka” vytvoril Chuck Palahniuk, autor knihy Bojový klub. Chuck Palahniuk definuje generáciu snehových vločiek ako novú viktoriánsku éru, v ktorej sa mladí ľudia vnímali ako totálne arogantní a nevychovaní. Vníma ich tiež ako krehké bytosti, ktoré sa rýchlo urážajú. Prekvapuje ho hlavne ich nízka odolnosť a že aj maličkosť ich vie vyviesť z rovnováhy. Nevedia sa vôbec zmieriť s kritikou a reagujú až traumatizujúco, keď niekto chce vyvrátiť ich názor.

Tento termín použila vo svojej knihe I Find That Offensive! aj Claire Fox. Táto autorka tiež tvrdí, že generáciu snehových vločiek vychovali helikoptéroví rodičia, ktorí to preháňali so svojou starostlivosťou a ochranou detí. Kvôli tomu, že boli priveľmi chránené, nevedia sa v dospelosti vysporiadať s realitou.

U „snehových vločiek“ sa často vyskytujú prehnané a dramatické reakcie

Čoraz viac mladých ľudí reaguje na spravodajské informácie či sociálne otázky až príliš prehnane a dramaticky. Často pritom nechýba ani plač.Termín snehové vločky pozná aj cambridgeský slovník. Uvádza sa v ňom, že odkazuje na typ mladých ľudí, ktorí sa dokážu podľa ostatných príliš ľahko rozrušiť alebo uraziť. Tento výraz pozná aj výkladový slovník Collins English Dictionary. Podľa neho sa takto označujú ľudia menej odolní ako prechádzajúce generácie. Generáciou snehových vločiek sa zaoberajú aj prestížne univerzity. V niektorých z nich, napríklad aj v Oxforde, sa totiž objavili akési opatrenia na vytvorenie bezpečného priestoru. Majú ochrániť študentov pred ujmou na ich duševnom zdraví počas debát alebo keď sa stretnú s niečím nepríjemným. Výraz bezpečné priestory sa stal už súčasťou slovnej zásoby generácie snehových vločiek. Takéto miesta však môžu precitlivení mladí dospelí nachádzať i na festivaloch či na  rôznych podujatiach pre mladých. Tieto priestory im poskytujú priestor na to, aby v nich našli ochranu pred pocitmi strachu.

Tom Bennett, expert na výchovu, to vysvetľuje takto: „Deťom trochu chýba očkovanie proti krutej realite. Keď prídu na univerzitu, pravda ich premôže. Niet divu, že hľadajú akýsi bezpečný priestor, pretože neunesú pravdu.“Podľa neho by nikto nemal prehnane chrániť žiakov pred realitou, a to už vtedy, keď chodia aj na základnú školu. Univerzitný svet je totiž omnoho tvrdší, ako si možno vysnívali a potom realitu znášajú veľmi ťažko. V univerzitnom prostredí pri diskusiách existuje dosť mladých ľudí, ktorí dokážu oponovať, argumentovať a presadiť si silu svojho názoru. Citlivé povahy, ktoré nedokážu až tak výrazne argumentovať a brániť svoje názory, to potom nemusia uniesť a namiesto snahy vytvoriť protiargument alebo debatovať, radšej hľadajú spomínané bezpečné priestory či útočiská. Podľa Bennetta sa teda celý problém začína vtedy, keď sú deti chránené pred tvrdšou realitou sveta, no na univerzite sú už ako dospelí ľudia konfrontovaní s náročnými výzvami. O tom, ako čeliť náročným tvrdým pravdám o živote, ale aj predsudkom by sa podľa neho mali deti učiť už ako štvorročné. Podľa neho je dôležité povzbudzovať deti k tomu, aby sa nebáli toho, keď s nimi nebude niekto súhlasiť.

Každá generácia je formovaná v iných podmienkach, každá generácia prináša do spoločnosti nové priority. Vždy to tak bolo, že staršia generácia sa cítila ohrozená tou mladšou. Uvidíme, čo v súvislosti s generáciou snehových vločiek prinesie budúcnosť.

Zdroj: eduworld.sk