Nie ste v tom sami: Psychológovia z Trebišova, Richard Bodnár a Simona Gécziová prehovorili o tom, čo trápi dnešnú generáciu a odhaľujú realitu mladých ľudí

Na začiatok sme našich hostí požiadali, aby sa predstavili. Už z prvých viet bolo zrejmé, že ide o ľudí, ktorí spájajú odbornosť s osobným nasadením – a práve to sa naplno ukázalo aj počas ich návštevy u nás. V piatok zavítali medzi študentov tretieho ročníka gymnázia, ktorým priniesli nielen odborné poznatky, ale aj otvorený, ľudský pohľad na tému duševného zdravia. Práve táto kombinácia profesionality a empatie bola dôvodom, prečo sme ich oslovili aj na nasledujúci rozhovor.

PhDr. Richard Bodnár pôsobí ako klinický a dopravný psychológ a zároveň je vedúcim psychológom v NsP Trebišov. S pacientmi pracuje nielen priamo na oddelení, ale aj v ambulancii klinickej psychológie. Jeho pracovný záber je však ešte širší – popri svojej profesii zastáva aj funkciu starostu obce.

Jeho kolegyňa Simona Gécziová je psychologičkou v zdravotníctve a aktuálne si rozširuje kvalifikáciu v rámci špecializačného štúdia v odbore klinická psychológia. Popritom sa venuje aj svojej rigoróznej práci, v ktorej sa zaoberá výskumom kanisterapie. Vo svojej praxi sa špecializuje najmä na maďarsky hovoriacich pacientov, keďže je jedinou psychologičkou na oddelení s aktívnou znalosťou maďarského jazyka. Starostlivosť však prirodzene poskytuje aj slovensky hovoriacim pacientom.

Prečítajte si rozhovor s odborníkmi, ktorí denne pomáhajú ľuďom zvládať náročné životné situácie a zároveň pripomínajú, že o duševné zdravie sa treba starať rovnako ako o to fyzické.

Čo vás priviedlo k práci v oblasti psychiatrie a psychológie?

R. Bodnár: Ja som pôvodne plánoval byť automechanikom, avšak po dôsledných radách rodičov som študoval na gymnáziu a z obľúbených seminárnych predmetov – biológie a náuke o spoločnosti vyšlo štúdium psychológie. Celá cesta bola v podstate súhra náhod, ktorá dospela do tohto bodu.

S. Gécziová: Keď som bola v druhom ročníku základnej školy, moja mama ochorela, stala sa onkologickou pacientkou. Dodnes si veľmi živo pamätám, čím všetkým si prechádzala. Ako dieťa som jej chcela pomôcť aspoň tým, že som s ňou veľa rozprávala a snažila sa ju odpútať od negatívnych myšlienok. Ona sama mi hovorila, že jej to dodáva silu. Táto skúsenosť vo mne zanechala hlbokú stopu a počas štúdia na gymnáziu som sa rozhodla, že sa chcem stať psychologičkou a pomáhať ľuďom práve prostredníctvom (aj) rozhovoru.

Pôsobíte na psychiatrickom oddelení nemocnice v Trebišove – s akými problémami sa u mladých ľudí stretávate najčastejšie?

Stretávame sa s celou škálou problémov, od závislostí na psychoaktívnych látkach, skrz úzkosti, depresie, pervazívne poruchy, no aj ochorenia zo schizofrénneho spektra. Tá škála je naprieč celou psychiatriou, avšak čo vidíme je to, že sa ku nám dostávajú stále mladšie ročníky.

 Témou vašej prednášky bola psychohygiena. Ako by ste ju jednoducho vysvetlili študentom alebo širokej verejnosti?

Fyzické zdravie je ruka v ruke s tým psychickým, ak sa venujeme len jednému a druhé zanedbávame, prejaví sa to skôr či neskôr. V jednoduchosti je potrebné starať sa o svoje telo a o svoje myšlienky, nech je jedno aj druhé zaťažené tak akurát, nech nenecháme priestor negatívam a zároveň sa netreba preťažiť, nech nám naše zdravie nedá STOPku a neprinúti nás spomaliť. Najlepšie je dokázať nájsť súhru tela a mysle.

Prečo je práve psychická hygiena v dnešnej dobe taká dôležitá, najmä pre mladých ľudí?

Každá generácia zažíva svoje ťažkosti a radosti. Mladí ľudia zažívajú rýchlo sa meniaci technologický svet, vzostup informácií z každej strany, často žiaľ tých negatívnych a zároveň sú vystavení trendu „dokonalosti“ skrz sociálne siete. Tento trend im vytvára obrazy dokonalosti, ktoré nie je možné dosiahnuť. Práve z toho dôvodu vidíme potrebu komunikovať s mladými ľuďmi o ich zmýšľaní, ťažkostiach a útrapách a pomôcť im priblížiť všetky radosti vôkol a nastaviť ich myseľ k žitiu, nie prežívaniu.

Aké sú najčastejšie chyby, ktoré robíme pri starostlivosti o svoje duševné zdravie?

Podceňujeme ho. To je najväčšia chyba. Prípadne ešte ignorujeme. Následne po čase skončíme na vyšetrení vnútorného lekárstva, kde si uvedomíme, že psychosomatické ťažkosti nie sú sranda. Hľadajme to, čo nás baví, realizujme sa, učme sa, posúvajme sa vpred v každej oblasti života, avšak, nezabudnime sa aj zastaviť a užívať si moment. Nič nie je tak dôležité, aby sme sa stratili samy seba.

Vedeli by ste odporučiť niekoľko jednoduchých návykov, ktoré môže človek zaradiť do bežného dňa, aby sa cítil psychicky lepšie?

Fyzická aktivita, ktorá má cieľ, je potrebné sa pri nej sústrediť a vidíme aj výsledok našej činnosti. Dajme si príkladom tzv. gardenterapiu. Ak by sme šli presadiť akýkoľvek kvet, fyzicky pracujeme, sústredíme sa na tú prácu a po ukončení vidíme, ako sme to zvládli. To nás dokáže nabudiť a potlačiť negatíva, ktoré sa v našej mysli často skrývajú. Avšak, navzdory všetkému, neexistuje jednotná aktivita pre všetkých. Sme jedineční v každej oblasti a preto je dôležité vedieť si nájsť aktivitu, ktorá nás naplní spokojnosťou.

Počas prednášky si študenti mohli vyskúšať aj virtuálnu realitu. Ako ju využívate vo svojej praxi a aký má prínos?

Virtuálna realita nám poskytla doposiaľ neočakávané možnosti, či už pri spomalení neurodegeneratívnych procesov, pomoci pri zlepšovaní pozornosti, liečby fóbii alebo liečbe úzkosti skrz relaxačných softvér. Zároveň nám to otvorilo možnosti s imobilnými pacientami, staršími osobami pripútanými k lôžku, ktorým sme aj takto vedeli aspoň čiastočne splniť sny. Pokladáme však za nutné poznamenať aj fakt, že každá technológia so sebou nesie aj riziká, a teda aj k tejto metóde je nutné pristupovať s opatrnosťou a nehrnúť sa do neprebádaných oblastí bez vedeckého overenia.

 Vnímate rozdiel v tom, ako mladá generácia dnes hovorí o duševnom zdraví v porovnaní s minulosťou?

Určite áno. Je smutným faktom, že na Slovensku stále pretrváva stigmatizácia duševných ochorení, no práve mladšia generácia je viac otvorená diskusii, pochopeniu a destigmatizácii tejto problematiky. V podstate aj dnešná prednáška nám ukázala záujem mladých ľudí o duševné zdravie, ktorí sa veľmi aktívne zapájali do diskusie a vytvorili skvelú atmosféru v nami pripravenej téme. Takýto prístup pomáha všetkým, najmä však ľuďom trpiacim duševným ochorením.

 Kedy by mal človek vyhľadať odbornú pomoc a nebáť sa obrátiť na psychológa či psychiatra?

V podstate ak pociťuje na sebe negatívne zmeny, ktoré ho začínajú ovplyvňovať či už v domácom, sociálnom alebo školskom prostredí. Poprosiť o radu, konzultáciu alebo priamo pomoc je v tomto kontexte viac preventívne. Niekedy by postačila dobrá rada, niekedy uistenie a niekedy humor, avšak netreba to podceňovať. Ak cítime, že niečo nie je v poriadku, nevieme sa sústrediť, zhoršuje sa nám spánok, mám dlhodobo negatívne myšlienky, či sa začínam izolovať, príďte.

 Čo by ste odkázali študentom, ktorí sa možno práve teraz necítia dobre, ale váhajú o tom hovoriť?

Sme tu pre Vás. Sme viazaní lekárskym tajomstvom, nesúdime, pomáhame. Nemáte čo stratiť, ak sa o svoje ťažkosti podelíte. My spravíme maximum, aby sme Vám pomohli čo najlepšie, ako vieme.

 Aký odkaz alebo myšlienku by ste si želali, aby si účastníci dnešnej prednášky odniesli domov?

Každý z nás má právo aj na zlú náladu. Ak však trvá dlhšie, je dôležité nezostávať na ňu sám a nebáť sa požiadať o pomoc. Skutočná odvaha nespočíva v popieraní problémov, ale v schopnosti priznať si, že pomoc potrebujeme.

Keď nás bolí hrdlo, bez váhania vyhľadáme lekára. No keď sme mesiace smutní alebo vyčerpaní, často váhame. Duševné zdravie si pritom zaslúži rovnakú pozornosť a starostlivosť ako to fyzické.