Čriepky z minulosti. Rok 1914. Vo Veľkých Kapušanoch zmizol kopec. Eltűnt a domb Nagykaposról.

Autor: Renáta Némethová

Príbeh začneme článkom ČO sa stalo, pokračujeme hypotézou AKO K TOMU DOŠLO, dôvod.

Z Veľkých Kapušian zmizol kopec.

Článok z Határszéli Ujság , 11. 5.1914.

Všetkým, ktorí poznali Hlavnú ulicu vo Veľkých Kapušanoch, musel padnúť do oka kopec, ktorý vytŕčal do cesty z budovy župného  súdu.

Tento kopec špatil pohľadné ulice rozvíjajúceho sa mestečka. Obyvatelia Kapušian sa už dávno snažili dosiahnuť odstránenie tohto nevzhľadného kopca. Kopec však bol spolu s budovou župného súdu usadeného na ňom majetkom župy.

Preto na jeho odstránenie – zrezanie bolo potrebné získať povolenie župy. Po dlhých vyjednávaniach župa súhlasila s úpravou, ak práce spojené s odstránením kopca vykonajú Veľké Kapušany, oplotenie však zrealizuje samotná župa.

Na základe tohto rozhodnutia obec Veľké Kapušany stanovila regulačnú líniu ulice. A tu sa pred túžbu kapušančanov hodilo ďalšie poleno. Na základe návrhu štátneho architektonického úradu župa neprijala regulačný plán kopca, namiesto toho chcela aby bol plot posunutý približne o 2 metre viac von od stanovenej línie. Takto by bola ulica zúžená.

Rokovania na mieste presvedčili župu, že regulačná línia naplánovaná obcou vyhovuje estetickým a dopravným záujmom obce oveľa viac, a preto napokon regulačný plán schválila.

Medzi obyvateľmi Veľkých Kapušian spôsobila ústretovosť župy všeobecnú úľavu a radosť. Nič nesvedčí o verejnej radosti lepšie, ako to, že obyvatelia obce verejnými prácami nepohľadný kopec rozobrali za dva dni. Župa teraz stavia plot. Hlavnú ulicu teraz obrubuje kamenný múr a na vrchu tohto kamenného múru bude umiestnený nádherný plot.

Veľké Kapušany sa týmto rozhodnutím dozaista skrášlia. Ale ešte stále je tu však chybička krásy. Ako viete, v budove župného súdu sídli nielen župný súd, ale aj daňový úrad.

Po nástupe nového hlavného župného sudcu  Sándora Szilágyiho do úradu, župa kompletne zrekonštruovala dom s výhľadom na ulicu, ktorý využíval župný súd. Avšak jeho druhá polovica, ktorú využíva daňový úrad, zostala v starom, schátranom stave.

Polovica priečelia na ulicu je teda riadna, druhá polovica je však žalostná. Táto budova, v stave v akom je teraz, skutočne špatí hlavnú ulicu. Obyvatelia teraz dúfajú, že ochotná župa nenechá budovu v takomto esteticky nevábnom stave. My veríme, že kapušančania sa vo svojich nádejach nesklamú.

Takto teda zmizol kopec z Veľkých Kapušian. Musel byť veľký, aj do šírky. Zaberal priestor Latorice, bývalej Lekárne, terajšieho obchodu Joel. 

AKO K TOMU DOŠLO, dôvod.

Prirodzenou dominantou Hlavnej ulice sú obchod Latorica a budova bývalých Komunálnych služieb, niektorými nazývaná aj starou lekárňou, alebo veľkým domom rodiny Mokcsay, či Göözovcov ( Gööz Ladislav bol synom Mokcsay Jolán, preto ak niekto budovu pomenuje ako Mokcsay ház, alebo Gööz ház je to v poriadku. Následne Göözovci desaťročia viedla spor o majetok, blokovali stavebné povolenie pre hasičskú stanicu a opravu jej strechy, opravu budovy, atď.- článok nie je o tejto budove )

Bez ohľadu výzor druhej spomínanej budovy,  technický stav,  dominanciu im vnucuje terén. Optickú. Skutočnosť, že sú stavby postavené na kopci a preto sa vynímajú.

Za posledné storočie sa veľmi zmenila terénna topografia nielen miest a obcí, ale aj mimo nich. Aj v našom meste. Na zmeny topografie okolia poukážeme v iných článkoch, pretože tam sa na mnohých miestach zmenila na nepoznanie.

V tomto článku priblížime Hlavnú ulicu Veľkých Kapušian a Čepeľ (Malokapušiansku ulicu  v inom článku).

Posledné veľké terénne úpravy ktoré dnes vnímame sa udiali pred sto a niekoľko rokmi. Neznamená to však, že sa predtým terén neupravoval. Naopak. Neustále sa upravoval a dokonca v oveľa väčšej miere, aby bol schodný, priechodný, aby sa dali postaviť príbytky, domy.

Vyvýšenina sa tiahla od Hlavnej ulice, cez Malokapušiansku, Vojanskou, až za mesto, kde je agátový les, alebo jednoduchšie odbočka na Krišovskú Lieskovú. Tam vrchy, kopce zrezali, odstránili pri stavbe železnice a jej násypov.

V každodennom zhone nevnímame skutočnosť, že naše mesto bolo postavené na vyvýšenine. V starých záznamoch nájdete pomenovania ako kapušianske kopce, vrch.

Stav v 19. storočí, 3.vojenské mapovanie

Dnes nám túto skutočnosť pripomína výškový rozdiel Hlavnej ulice oproti uliciam ležiacim pod ním, alebo napr. benzínovou pumpou Slovnaftu. Z druhej strany mesta zase poloha Malých Kapušian a ulíc ako Čičarovská, Komenského… 

Vyvýšenina mala miestami aj vyššie body. Jedným z nich bol spomínaný kopec, kde sú obchody Latorica, Joel. Veľmi nás potešil tento koment od: Erika Varjasiova Pinčákova Ulica Bratislavská, vznikla okolo roku 1968 tiež vybágrovaním kopca…pamätám si na to??. Takto vieme skonštatovať, že šlo o veľmi široké navýšenie, netýkalo sa iba toho, čo vidíme dnes. Tiahlo sa cez Bratislavskú ulicu.  

Keď sa zamyslíme, áno bolo to tak. Vezmime si prvé domy po ľavej strane od Hlavnej ulice ( Végsö , ….). Stoja na kopci.

Najvyšší bod mesta bol však na jeho druhom konci. Šibeničný hon a v rámci neho Šibeničný vrch. (Už jeho názov vypovedá o jeho funkcii, ale popravám v meste sa bude venovať iný článok). 

Jeden historik mi vravel, že kopec, na ktorom stojí obchod Latorica zohrával v minulosti dôležitú úlohu. Pravdepodobne tam bola pevnosť, informácie má z archívu v Budapešti. Dokonca mi rozprával o kamennom oblúkovitom múre, ktorý vykopali pri úprave cesty nižšie v meste. Možno sa raz zanietený historik z mesta dostane k dokumentom, ktoré odkryjú dosiaľ nepoznané, zabudnuté čriepky z histórie mesta. Možno takého už máme a teraz dostal inšpiráciu. Čas by mal tráviť hlavne v Budapešti v archíve. Podkopávať Latoricu a hľadať nebudeme)).

Aj to je možné, že kopec nie je prirodzený a bol navozený stáročiami obyvateľmi mesta, keď začali obývať a budovať mesto. Ja osobne sa však prikláňam k prvej verzií, prečo by si ľudia špatili svoje okolie ( aj na to sa dá nájsť odpoveď, nebolo potrebné chodiť ďaleko).  Skôr ale pôjde o prirodzený kopec. Teda samotné mesto ležalo a leží na kopci a v rámci kopca boli aj vyššie položené body, iné kopce, vyvýšeniny.

Mierne cestné prevýšeniny a  ,,húpačky,,  ostali do 70-80 rokov minulého storočia. Mnohé ešte majú pamätníkov. 

Aká bola topografia mesta v roku 1914 nám pomáha približne načrtnúť článok a dobové fotografie ( nájdu sa medzi nimi aj mladšie, to ale nemení  skutočnosť.  Cesta sa neprerába každý rok, ani každé desaťročie).   

Približná topografia Hlavnej ulice od reformovaného kostola k ulici Čepeľ.  

Cesta súbežne s vchodom do reformovaného kostola vidíme na prvej fotografií šla do kopca ( je to logické, kostoly sa stavali na vyvýšených miestach) , potom dole kopcom. To, čo nebolo doteraz známe a čo sme našli v dobových novinách pred Latoricou stúpala do kopca a potom zase dole kopcom k ulici Čepeľ.  

Približne, ako je dnes TIC. Na túto časť si pamätám aj ja. 

Od kostola dole kopcom smerom  do mesta.

Fotka zachytáva podobu miesta už po odstránení kopca. Napriek tomu terén nebol upravený do dnešnej podoby, na mieste chodníka nechali ešte dosť veľké prevýšenie- vidíme podľa stojacej postavy. 

Následne šla cesta  ,,poriadne dole kopcom,, až dole do mesta. 

Podľa fotky je vidieť nie malé prevýšenie smerom dole do mesta. 

Na konci nasledoval ,,zvlnený,, Čepeľ.

Na sánkovanie takéto kopčeky v meste neboli zlé, ale aj v tom čase deti potrebovali adrenalín tak, ako tie dnešné. V knihe o našom meste od Skultéty Csaba: Vannak vidékek, féltett kishazák, som sa dočítala, že na sánkovačku využívali cestu Hadabuda ( od križovatky smerom dole na Kráľovský Chlmec). To museli byť perfektné jazdy a musíme brať do úvahy aj skutočnosť, že ten zráz bol ostrejší, teraz je už aj táto cesta upravená, zjemnená. 

Eltűnt a domb Nagykaposról.

Akik ismerték Nagykapos főutcáját, bizonyára szemet szúrt azoknak az a domb, amely a szolgabiróság épületéből meredezett az útvonalra.

Ez a domb eléktelenítette a fejlődő kis város csinos utcáját. A kaposiak régen törekedtek arra, hogy ez az éktelen domb onnan elkerüljön. A domb azonban a rajta levő szolgabirósági épülettel a vármegye tulajdonát képezte.

Ki kellett tehát eszközölni a vármegye hozzájárulását, hogy ezt a dombot gassa le. Hosszas tárgyalgatás után a vármegye belement a rendezésbe olyképen, hogy a domb eltávolításával járó munkát Nagykapos végeztesse, viszont a bekerítést a vármegye eszközöltesse.

Nagykapos község ezen határozat birtokában megállapította az utca szabályozási vonalát. Itt újabb akadály gördült a kaposiak óhaja elé. A vármegye az államépítészeti hivatal javaslata folytán a dombra vonatkozó szabályozási tervet nem fogadta el, hanem azt kívánta, hogy a község által megállapított szabályozási vonaltól kb. 2 méterrel kijebb jöjjön a kerítés. Ezzel az utca meg lett volna szűkítve.

A helyszíni tárgyalások meggyőzték a vármegyét, hogy a község által tervezett szabályozási vonal a község szépészeti és közlekedési érdekeinek jobban megfelel, miért is a szabályozási tervet jóváhagyta.

Nagykapos lakosai között általános megnyugvást és örömet keltett a vármegye előzékenysége. Mi sem igazolja jobban a közörömöt, mint az, hogy a község lakosai a közmunkaerő felhasználásával két nap alatt elhordták az éktelenkedő dombot. A vármegye pedig most építteti a kerítést. Ciklopszerü kőfal szegélyezi most a kaposi főutcát s e kőfalra jön rá a pompás kerítés.

A képen még láthatóak a domb nyomai a kőfal építése után, az álló alak szerint.  A járdaszakasz még mindig magas. Összességében, ha azt vesszük, hogy egy nagy dombról van szó, mert maga az épület is annak egy részére épült. A domb hátulra nyúlt (ma Pozsonyi utca), másik emléke a Joel üzlet.

Nagykapos ezzel határozottan megszépül. De azért még mindig van egy szépséghiba. A szolgabirói épületben tudvalevőleg — nemcsak a szolgabirói hivatal, hanem az adóhivatal is el van helyezve.

Mikor Szilágyi Sándor az új főszolgabíró elfoglalta hivatalát, a vármegye a szolgabiróság által használt utcára néző házat teljesen rendbe hozatta. Azonban a másik felerésze, ahol az adóhivatal van, a régi rozoga állapotban maradt.

Az utcai front felerésze tehát rendes, másik felerésze pedig siralmas. Ez az épület úgy ahogy most van, valóban elékteleníti a kaposi főutcát. A kaposiak most abban reménykednek, hogy az előzékeny vármegye nem fogja az épületet ily esztétikai érzékellenes állapotban hagyni. Mi azt hisszük, hogy a kaposiak nem fognak csalódni reményükben.

Zdroj:

Preklad: Alica Kočišová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov