Škola, ktorá mení trend, alebo ako sa stavia sen…
Slávnostné otvorenie “Vzdelávacej záhrady.”
Spojená škola je školou, ktorá v podobe špeciálnych pedagógov má veľký dar. Jej zamestnanci sú komunitou ľudí s veľkými srdcami.
50 členný kolektív má tú zvláštnosť, že každý jeden z nich okrem životného poslania vychovávať a vzdelávať má dar, ktorým je kreativita, šikovnosť v inom smere, túžba dať viac, než si to vyžaduje iba pracovná náplň aj v čase voľna, mimo práce. Aj pri nich platí, že škola je náš druhý domov a pre dobro školy nefungujú na báze, skončila sa pracovná doba o viac sa nestarám.
Iba takýmto spôsobom sa vedia zrodiť veľké, výnimočné veci.
Fungujúci celok sa stále skladá z drobných dielčich častíc, ktoré do seba zapadajú.
V každom jednom pracovníkovi vedenie školy objavilo iný dar. Napríklad skvelý cukrár, ktorý pracuje s kameňmi.
Majsterky cukrárky, ktoré sú ochotné piecť počas víkendov, alebo ostať do noci po pracovnej dobe.
Majsterky opatrovateľky, učiteľky/ lia špeciálnej školy a škôlky so vzácnym darom tvoriť z prírodného materiálu, tvoriť handmade výrobky.
Majstri maliari, ktorí postavia aj šikmú vežu v Pizze, ak je to potrebné. Naposledy terapeutické jazierko pre deti.
A ako sa stavia sen?
Ako aj iné školy môžu zhmotniť svoj sen do reálnej podoby?
Jednoducho.
Najprv sa sen vysníva a musí mať prínos pre deti.
Ako naša vzdelávacia záhrada.
Pred Po
Dôvod nášho sna ?
Mentálne, telesné postihnutia, autizmus, iné pervazívne vývin. poruchy t.j. 300 žiakov, ktorí potrebujú akútny kontakt s prírodou aj z hľadiska liečebného efektu. Snom bolo prebudovať školskú záhradu, aby bola celoročnou pomôckou s časťami na oddych a na školskú prácu. Prioritná je terapeutická a oddychová zóna plná zelene pre bezprostredný styk s prírodou. Táto časť bude najviac využívaná autistami.
Pamätáme na estetičnosť -aby oku lahodila, pamätáme na oddych – aby dušu potešila a funkciu vzdelávacej zóny-aby naučila .
Budovanie oázy malo sledovať rozvíjanie pracovných zručností žiakov, naučiť ich pracovať a pochopiť, že výsledkami práce dosiahnu vlastné uspokojenie a vytvoria pridanú hodnotu, ktorej výsledky budú vedieť obrátiť vo svoj prospech a zúžitkovať v ďalšom živote.
Postupne počas ďalších rokov sa naučia ako pestovať kvety, zeleninu, ako ošetrovať ovocné stromy, ako používať bylinky, ovocie, zeleninu, ako sa tešiť a vážiť si vlastnú úrodu.
Sen versus skutočnosť.
Zamestnanec, ktorý rieši projekty. Vyhľadáva tie, ktoré sú ponúkané pre školy a píše, píše,píše, počas voľna, počas noci, počas dovolenky. A posiela. Treba si uvedomiť, že je to otrocká práca. Zo zaslaných je schválená necelá tretina. A možno aj menej. Čiže treba písať čo najviac, pretože aj z tých čo prejdú často dochádza k poníženiu žiadanej sumy. Následne školu vedie projektom, robí vyúčtovania, priebežné a záverečné vyúčtovania a pod.
Druhou časťou je následne obhájenie projektu. Niekedy je potrebné,aby sa zapojili všetci zamestnanci, niekedy skupina, niekedy pisateľ, niekedy netreba. Závisí od typu projektu.
Skupina pedagógov, ktorá v Bratislave úspešne vybojovala jeden z projektov na Dobrom Trhu na Jakubáku.
A nasleduje makačka. Všetci spolu. A hlavne veselo.
Aj pani riaditeľka maká.
Maká celá škola:
A dostaví sa výsledok.
Slávnostné otvorenie vzdelávacej záhrady, nech sa páči pokochajte sa :
a
Naša práca sa neskončila otvorením záhrady. Už je použiteľná pre vyučovanie všetkých možných predmetov v prírode.
Ale ideme ďalej. Potrebujeme viac fúr ornej pôdy, zasiať trávu, vybudovať zákutie pre škôlkárov ( detské ihrisko), kompostáreň, rybičky do jazierka, besiedku a veeeľa cibuľovín, kvetov, kríkov a…….ešte vymyslíme.
Ideme sa ďalej zapájať do výziev a hľadať vhodné výzvy pre školy na pokračovanie nášho sna.
Pridaj komentár