MUDr. Veronika Rapács Pásztor – gynekologička a pôrodníčka, ktorá pacientkám ponúka nielen odbornosť, ale aj citlivý, individuálny prístup.

Dnes vám prinášame rozhovor s MUDr. Veronikou Rapács Pásztor, ktorá sa o zdravie žien a ich bábätiek stará už niekoľko rokov tu, v našej bezprostrednej blízkosti. Momentálne zakotvila v michalovskej nemocnici a tiež vo vlastnej ambulancii v Kráľovskom Chlmci. Prečo si zvolila odbor gynekológia a pôrodníctvo, čím všetkým si prešla, kým sa dopracovala až sem a ako zvláda aj nie vždy radostné situácie nám pani doktorka porozprávala v nasledujúcom rozhovore.

Poznáme sa od ranného detstva a môžem povedať, že medicínsky smer bol u teba vždy istý. Vedeli sme, že budeš lekárkou. Ako si sa ale dopracovala k tomu, čo robíš dnes?

Áno, bolo to tak, vždy som tvrdila, že raz budem lekárkou. Najprv to bol detský sen, ale v podstate ma vždy zaujímali predmety ako biológia či chémia a tiež som chcela liečiť. Smer bol daný a štúdium medicíny uplynulo ani neviem ako. Počas štúdia som sa stretla s rôznymi odbormi, ako medička som si skutočne vyskúšala všeličo, ale jedna špecializácia ma zaujala najviac – gynekológia a pôrodníctvo. Už počas svojej odbornej praxe som sem-tam aj z chirurgie „prebehla“ na gynekológiu. Vtedy tam fungoval naozaj skvelý, zohratý tím odborníkov a aj oni na mňa veľmi zapôsobili.

Už ako mladá študentka medicíny som cítila puto k tomuto smeru, ale tento odbor som si zvolila z viacerých dôvodov. Je neskutočný zážitok byť pri zrode nového života, ktorému na tento svet vlastne osobne pomáham. A samozrejme príprava na tento príchod, celé tehotenstvo, starostlivosť o mamičky počas celého tohto obdobia je niečo, čo ma napĺňa.

Som rada, že moja práca má pozitívny vplyv na životy iných ľudí. A tiež je pre mňa dôležité, že ide o jedinečný spoj medzi vedeckými poznatkami, pokrokom a najzákladnejšími ľudskými pocitmi.

         

Okrem pôrodníctva si aj gynekologička. Ženy ťa potrebujú aj keď nejde o tehotenstvo.

Je to tak. Gynekológia je medicínska špecializácia zameraná na zdravie ženských reprodukčných orgánov. My gynekológovia sa staráme o široké spektrum zdravotných problémov, vrátane menštruačných problémov, antikoncepcie, hormonálnych problémov, infekčných zápalov a mnoho ďalšieho a veľký dôraz sa snažíme klásť na prevenciu a vštiepiť pozitívny prístup k preventívnym prehliadkám aj pacientkám. Musím dodať, že za posledné obdobie sa táto situácia naozaj zlepšila, ženy sa už preventívkam nevyhýbajú tak ako v minulosti.

Momentálne ordinuješ vo vlastnej ambulancii v Kráľovskom Chlmci dva dni v týždni a ostatné tri dni ťa tvoje pacientky môžu vyhľadať v nemocnici v Michalovciach. Aká bola cesta až sem?

Ako som už spomenula, počas štúdií si medici vyskúšajú rôzne špecializácie. Ja som svoju odbornú prax absolvovala okrem iného aj v nemocnici v Kráľovskom Chlmci a po ukončení štúdií som tam aj nastúpila do zamestnania. Odvtedy však už ubehol nejaký čas, vyskúšala som si aj iné pôsobisko a po rôznych skúsenostiach, keď už som si vedela niektoré veci porovnať, som si zvolila toto nastavenie. V pondelky a stredy som v ambulancii a každý utorok, štvrtok a piatok zas v nemocnici. Vyhovuje mi, že mám aj osobný kontakt so svojimi pacientkami, ktoré ma navštevujú v ambulancii. Aj pre nás lekárov je dôležitá spätná väzba, aby sme vedeli, ako sa pacientom darí aj po nejakom zákroku či liečbe.

Pred nejakým časom prišla zo strany pána doktora Andera ponuka, aby som s ním spoločne viedla jeho už zabehnutú ambulanciu. Poznali sme sa z mojich začiatkov. Rada som túto ponuku prijala, rozbehla som renováciu priestorov, prišla som aj s niekoľkými novými nápadmi, kúpila som nové CTG na monitorovanie srdiečka plodu, máme nový ultrazvuk, no a nakoniec som prevzala celú ambulanciu s tým, že pán doktor mi pomáha a je prítomný, kým si ja plním službu v nemocnici. Som veľmi vďačná aj michalovskej nemocnici, že mi umožnila mať vlastnú ambulanciu a že takéto rozloženie služieb vie úplne v pohode fungovať.

Aký bol prvý pôrod, ktorý si viedla?

Nuž, ten úplne prvý bol prirodzený pôrod a nepovedala by som, že to bola tá najlepšia skúsenosť, ktorá by mi stopercentne potvrdila moje úmysly ísť týmto smerom. Skôr to bolo prekvapujúce napriek všetkému, čo som sa už v teórii naučila. Ale napríklad aj môj prvý cisársky rez bol takpovediac prekvapujúcou udalosťou, nebol to stopercentne pozitívny zážitok. Ja ale mám rada výzvy a neodradilo ma to. Pri tých ďalších som už vedela čo môžem očakávať a samozrejme skúsenosťou, praxou sa človek dopracuje do štádia, keď to je už úplne prirodzené.

   

Čo je v tvojej profesii niečo ako mýtus, čo vidíme my laici inak ako to v skutočnosti je?

Tých mýtusov, alebo skôr mylných predstáv je asi viac. Ako zaujímavosť by som možno povedala, že novorodenci nie sú z vatového cukru. Samozrejme treba s nimi zaobchádzať opatrne a dbať na vhodnú manipuláciu. Avšak všetky tie tlaky alebo ťahania, ktorými si počas narodenia prejdú sú miestami pre laikov naozaj nepredstaviteľné. Aj lekár potrebuje mať dosť sily, často sa počas operácií poriadne zapotíme a musíme byť fyzicky zdatní. Predstavte si viachodinovú operáciu, alebo 24-hodinovú službu. Často je potrebný pekný výkon aj z našej strany, je to namáhavé nielen fyzicky ale aj psychicky a aj my sme len ľudia.

 Medicína celkovo nesie v sebe aj negatíva – veď medicínu a lekárov potrebujú väčšinou chorí ľudia, ktorí už nejaký problém majú, niektorým sa už nedá pomôcť a tiež sa vyskytujú komplikácie, neočakávané zvraty, smrť… Ako sa staviaš k tejto tienistej stránke?

Ako sa hovorí – narodenie je prvý krok smerom k smrti. So životom sa automaticky spája smrť, je to tak. V medicíne zažívame aj ťažké situácie. Najťažšie to je na začiatku, keď je človek ešte menej skúsený, nemá to „brnenie“, ktoré si musí vypestovať, inak sa táto práca robiť nedá. Lekári, zdravotníci si podľa mňa musia vybudovať akýsi ochranný štít, odstup. Bez toho sa táto emocionálna záťaž spracúva len veľmi ťažko. Neraz ešte aj takto mám čo robiť, aby som to zvládla. Tvrdím však, že aj keď to je ťažšie spracovať, emócie sú potrebné a radšej nech ich mám, ako by som ich vylúčila úplne. Je však potrebná maska. Pacient nemôže vidieť, že nie je všetko v poriadku. Profesionál nebude pridávať pacientovi v ťažkej situácii ešte ďalší náklad.

Ešte v mojich začiatkoch ma môj nadriadený postavil pred situáciu, keď som nečakane musela zvládnuť pôrod mŕtveho plodu. A hoci to bolo neskutočne ťažké, bola to dobrá škola. Človek si tým musí prejsť a spracovať to, naučiť sa to zvládnuť aj najbližšie. A byť v pozore do konca, nezľahčovať situáciu nikdy, veď komplikácia môže nastať aj v poslednej chvíli.

Rozhodujúci môže byť aj postoj lekára. Tvrdím, že za odbornosťou musí vždy vzpriamene stáť aj ľudskosť, tá musí byť vždy prítomná. V ťažkej situácii, keď si pacient vypočuje zlú správu, často sa cíti sám. Vtedy je potrebné, aby ho lekár vedel upokojiť, aj keď je správa zdrvujúca. A za dôležitú považujem aj dôveru. Ja osobne si pacientky rada vypočujem, som trpezlivá a ak ich môj názor skutočne zaujíma, rada aj poradím. Nikdy však nesúdim. Nie som tu od toho. U mňa sú pacientky vždy vypočuté, v bezpečnom a pokojnom prostredí. V mnohých prípadoch ponúkam aj alternatívne riešenie, rada vysvetlím pozitíva a negatíva jednotlivých krokov. Nakoniec sa ale rozhodnúť musí vždy pacient.

Pozitívnych chvíľ je však oveľa viac. Snažím sa sústreďovať na tieto a čerpať z takýchto zážitkov. Pozitívne sú situácie, keď pomáham pri tehotenstve a pôrode niekomu z rodiny a potom, nakoľko sme v kontakte, vidím detičky, ako rastú. Alebo prípad, keď som po niekoľkonásobnom umelom oplodnení mohla sprevádzať celé tehotenstvo a viesť aj pôrod. Snažím sa vzdelávať, sledujem nové trendy a posúvam sa vpred, aby som svojim pacientkám vedela vždy ponúknuť to najlepšie.

To tvoje je povolanie s výzvou a zodpovednosťou. Je to povolanie, ktoré je nevyhnutné pre pokračovanie ľudského života a preto má obrovský význam. Vyžaduje si nielen odborné znalosti a zručnosti, ale aj silu charakteru, empatiu a odolnosť voči stresu. Aj keď je krásne a nesmierne dôležité, prináša so sebou aj množstvo výziev a ťažkostí. My ti z redakcie VK Port prajeme veľa pozitívnych zážitkov, (nielen) profesionálnych úspechov a veľa spokojných pacientov.

Fotky sú zo súkromného albumu MUDr. Veroniky Rapács Pásztor a použité s jej povolením.