,,Lipa víťazstva” vo Veľkých Kapušanoch. Našli a nenašli sme ju. Pomôžte ju identifikovať.

Veľké Kapušany súčasnosť. Park pri reformovanom kostole. 

Článok z východoslovenskej Pravdy zo dňa 25. apríla 1948.

Tak, ako po celom Slovensku i vo Veľkých Kapušanoch narukovali v nedeľu 11. t. m. všetci dobrí vlastenci do dobrovoľnej národnej smeny. Chopili sa lopát, čakanov, pílok a iného náradia. Upravili chodníky v meste, opravili ihrisko, zušľachtili stromy. Pri kostole, kde má stáť pomník sovietskej armády upravili brigádnici na čele s predsedom OSK súdr. Kolárom výstavnú plochu a zasadili “Lipu víťazstva”. Šikovní stolári ohradili ju hneď vkusným plotom. Dlho bude sa rozrastať “Lipa víťazstva” pred veľkokapušanským kostolom a bude hlásať budúcim generáciám o veľkofebruárovom víťazstve pracujúceho ľudu, za ktoré ako prejav vďaky bola odpracovaná aj táto zmena. (pôvodný text s pôvodným pravopisom).

Aby sme presne videli rozmazanú fotku z novín, potrebovali sme ju upraviť maximálne ako sa dalo. Čiernobiela fotka bola nejasná. Alica fotku jemne upravila a vyfarbila.

Čo hneď potešilo a pomohlo v hľadaní je skutočnosť, že na fotke je jasne vidieť oplotenie kostola. Je jednoznačné, že tie vysoké stromy stáli za oplotením kostola, pri budove  a park bol prázdny.

Dnes vieme porovnať, že prvú radu stromov, tam, kde stoja muži, tvoria 3 vysoké lipy. K ich identifikácii a k približnému určeniu veku pomohol Gabikin manžel Slavo.

11. apríla sa vysadila jedna lipa. Bola jednou z tých troch stromov, čo tam stoja. Kedy vysadili ďalšie dve? Rok po roku, stále na výročie? Aj to je možná varianta. Ktorá je tá spomínaná lipa? Zatiaľ nevieme, aj keď logika dáva, že asi tá v strede by mohla ňou byť. Keď ju sadili na prázdny pozemok určite prvý strom nesadili do kúta, ale pekne do stredu. Ale možno krajná… Preto potrebujeme pomoc pri identifikácii.

Andrej Sládkovič: Lipa

Lipa! tvoje tône mohyly ovinú
tých, čo žili, mreli za svoju otčinu!

Lipa naša, v bránach Slavianov kostola,
buďže vnukom aj to, čos’ otcom nebola!

K dobovému článku:

Oslobodenie mesta, koniec druhej svetovej vojny, či Víťazný február boli sviatkami, ktorých hlavná myšlienka sa zmixovala z jedného sviatočného dátumu, do druhého. Bola to jedna veľká spojená nádoba vhodná ku každej udalosti. Spôsobené možno eufóriou oslobodenia.  

Názorným príkladom je aj tento dobový článok, v ktorom sú tieto udalosti absolútne zmiešané. Ťažisko článku bolo na oslobodení mesta 23. novembra 1944 a príprave pomníka sovietskej armáde, ktorý v závere ukončili úplne inou myšlienkou akcie a to februárovými udalosťami v roku  1948 a akcia sa udiala tesne  pred treťou udalosťou pred 8. (vtedy 9.) májom (pamätne v roku 1945).     

Z článku mám úprimne guláš.  Ale to nevadí. 

Pre nás po 75 rokoch, v období keď už vieme zhodnotiť jednotlivé deje, je podstatná jedna informácia.

O ktorý strom v parku ide? Ako ho identifikovať?

Viete nám pomôcť. Ak máte v rodine starších členov, možno si pamätajú z rozprávania svojich rodičov, ktorá je spomínaná ,,Lipa víťazstva”.  Opýtajte sa prosím Vás.

K článku a k 8. máju : 

 Začneme od hlavnej myšlienky jadra článku. 

Brigáda na čistenie a úpravu priestoru na osadenie pomníka v parku pri reformovanom kostole sa uskutočnila 11. apríla 1948, mesiac a 2 dni (desaťročia sa vo východnom bloku Oslobodenie slávilo 9. mája) pred touto udalosťou.

Čo sa týka pomníka sovietskej armády,  75 rokov je na ňom zle uvedený dátum oslobodenia nášho mesta. Viackrát sme skutočnosť pripomínali správcovi. Dali sme na vedomie, že na MsKs je uvedený správny dátum. Dokladali sme aj oficiálny dokument.

Dátum nie je opravený.

Na pomníku bol a dodnes je  vyrytý nápis : “Ďakujeme Červenej armáde za naše oslobodenie 22. novembra 1944”, pričom naše mesto bolo oslobodené 23. novembra 1944.  

                     – pôvodný nápis na pomníku, p výmene tabule je naďalej zlý nápis správny nápis na stene MsKs

Samotný pomník bol podľa záznamu z kroniky mesta postavený pri reformovanom kostole v roku 1946. Keďže išlo o záznam retrospektívny, na základe spomienok (kronika sa začala písať v 70 rokoch a vojnové obdobie je popísané na základe spomienok), máme zato, že v článku uvedený rok 1948 je správny. Išlo o záznam z roku 1948 a nie spomienkový popis ako v kronike. 

Prečo pomník postavili práve do parku pri reformovanom kostole?

Po oslobodení mesta boli červenoarmejci pochovaní v južnom parku pred evanjelicko-reformovaným kostolom. Nepredstavujte si prosím 100 hrobov vojakov Červenej armády (asi toľko ich padlo počas oslobodenia mesta), ale iba jeden masový hrob.

Následne po exhumácii boli pozostatky vojakov odvezené na spoločný cintorín do Michaloviec pod ,,Hrádkom”.

V parku  bol v novembri 1948 postavený pomník sovietskej armády, ale v roku 1952 bol umiestnený na dôstojnejšie miesto do parku na námestí  Karla Marxa, kde stojí dodnes (na rozhraní ulíc Fábryho a Zelenej).

Keď spojíme informácie z dobovej tlače so známymi informáciami, vieme skonštatovať, že vojakov do parku pochovali koncom novembra 1944 do masového hrobu. Medzi rokom 1944-1948 hrob exhumovali (veríme, že sa nám podarí zistiť kedy presne). 11. apríla 1948 miesto vyčistili a pripravili ho na stavbu pomníka, ktorý postavili v novembri 1948 (predpokladáme, že na udalosť oslobodenia mesta).

Pomník v parku stál 4 roky a potom ho previezli na dnešné miesto.  Ak sa v budúcnosti bude parčík rozkopávať a náhodou narazia na ľudské pozostatky, pôjde o zabudnuté pozostatky vojakov.

SADENIE ,,LIPY VÍŤAZSTVA” 11. APRÍLA 1948. 

Vysadená lipa má pripomínať februárové udalosti z roku 1948 (nástup komunizmu). Preto prosíme o pomoc pri identifikácii lipy. Komunizmus svoje fetišizmy neničil, ako ničil kaštiele, hrady, ľudí.  O svoje “pamiatky” sa staral. A keby lipu vyťali po roku 1989, mnohí by sme si to pamätali. Preto sme presvedčené, že spomínaná lipa stojí.

K dnešnému štátnemu sviatku. Deň víťazstva nad fašizmom: 8. máj.

Kapituláciou Nemecka sa na európskom kontinente skončila 2. svetová vojna.  8. mája si pripomíname 78. výročie víťazstva nad fašizmom. 

Dnes vieme, aký je mier krehký a nie je samozrejmosťou. Udalosti u východných susedov nás o tom presviedčajú každý deň. Svetový mier, tak vysmievaná fraška z úst účastníčok súťaží Miss, nadobudla iné kontúry.

Svetová vojna bola vojnou celého sveta. Iba spojením sa, vedeli poraziť fašizmus. 

Dnešný deň nie je oslavou iba Červenej armády, ako to niektorí začali hlásať. Obrovský omyl. Je oslavou armád všetkých štátov, ktoré bojovali proti fašizmu spojením sa a vzájomnou pomocou. Iba Červená armáda nemala k porazeniu fašizmu dostatok prostriedkov, ani vojakov. 

Nejdem sa s nikým hádať a ani nie politikárčiť. Základné údaje ale musí poznať každý a nie iba veriť konšpiráciám. Neidealizujme si vojakov. Žiadnych. Ani nemeckých, ale ani ruských. Neverme tárajom a hlavne politickým, ktorí si robia reklamu a chcú si z nej  vytĺcť politický kapitál. 

Čo sa týka samotného Slovenska, oslobodzovali ho vojská 3 štátov. Okrem sovietov, československí a rumunskí vojaci. Vojaci neboli svätí, ale ako spomínajú pamätníci, najhorší bol ruský vojak. Nechoďme ďaleko, len do Vysokej nad Uhom. Dnes blahoslavená Anna Kolesárová, obeť vojaka Červenej armády. Vykradnuté pamiatky, ukradnuté diela, skrývané dievčatá pred nimi.

Po vojne odvlečení ľudia do ruských gulagov, obsadenie V4.

V samotnej vojne Sovietskemu zväzu dodávky zo Spojených štátov a ďalších Spojencov (Británie a Kanady) uľahčili zásobovaciu situáciu a odľahčili ťažko skúšanej vojnovej ekonomike. Jednalo sa napr. o dodávky potravín. Do ZSSR boli dodávané hlavne vysoko kalorické potraviny (za kritické roky 1941 – 1942 to bolo napr. 50% spotreby cukru, zeleniny, 40% spotreby tukov, 100% spotreby sušených a koncentrovaných potravín, čokolády a pod.) 

Do krajiny bolo dodaných 34 miliónov vojenských uniforiem, 15 miliónov párov topánok, 350 000 ton výbušnín, 3 milióny ton nafty, 4,5 miliónov ton potravín (asi 25% potravinových zásob potrebných počas vojny), 12 000 železničných vagónov, 1860 lokomotív, 375 000 nákladných automobilov a 50 000 džípov. Nesmierne dôležité boli dodávky 18 000 stíhacích a bombardovacích lietadiel a 15 000 leteckých motorov. Významné boli dodávky kovov, najmä ocele, ktoré umožnili opäť rozbehnúť produkciu tankov a delostreleckých zbraní, ale hlavne hliníka, ktorého produkcia nebola v napadnutej krajine pre vojenské potreby dostatočná.

Jeden z príkladov:

Vstup sovietskej armády do Bukurešti v auguste 1944. Na fotografii je britský Universal carrier, prenajatý v rámci zmluvy “Lend-Lease”.

Na čo sa zamerali Nemci pri operácií Barbarossa, teda po napadnutí Sovietského zväzu? Na okupovanie najbohatších a priemyselne aj poľnohospodársky najvyspelejších častí krajiny. Obchodná spolupráca najmä amerických odborníkov na industrializácii ZSSR prebiehala počas celých 30. rokov. “Lend-Lease” bola pre sovietov veľmi dôležitá. Po napadnutí krajiny nacistickým Nemeckom bolo napokon jej koncentrovaným zámerom okupovať tieto časti krajiny. Napr. Sovietmi vyrábané osobné a nákladné automobily pred rokom 1941 GAZ-AGAZ-AA boli licenčne vyrábané vozidlá Ford Model AModel AA; nákladný automobil ZiS-5 bol licenciou amerického Autocar Dispatch Model SA a pod. 

Veľký význam Spojeneckej pomoci krajine hodnotili kladne StalinŽukov aj Mikojan, ktorý bol počas vojny zodpovedný za zásobovanie Červenej armády.
Toľko k dnešnému dňu.

Napriek všetkému, vážme si mier.

Nech žije 8. máj. Nech žije svetový mier.

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov