Juraj Šponták, ŠPONTÁK GYÖRGY. Výnimočný človek z Veľkých Kapušian.
21.3. 1921. -30.7. 2009
O Jurajovi Špontákovi máte možnosť sa dočítať na stránke mesta v sekcii Čestní občania. Ocenenie dostal v roku 2009, v tom istom roku aj zomrel. Stručná charakteristika veľa o jeho tvorivom živote nenapovie. Mnohí z Vás si ho ešte pamätáte, ale o pár desaťročí budú mať obyvatelia k dispozícií iba 13 viet na mestskej stránke.
Aby sme pochopili, čo všetko tento výnimočný človek dal, vymyslel, zlepšil, pomohol ľuďom uľahčiť ich prácu, je potrebné spoznať jeho prácu a preto sme ju spracovali podrobnejšie. Spolu s nami si niektorí teda na neho zaspomínajte a určite svoje spomienky na neho popíšte v komentároch, iní ho spoznajte. Pretože po prečítaní článku o jeho tvorivosti mnohí z Vás tak ako my, budete žasnúť, ako to mohol Gyuri bácsi stíhať a akou tvorivo kapacitou bol tento skromný človek, ktorý neustále myslel na ľudí, ako im uľahčiť prácu. Žiaľ, mnoho jeho zlepšovákov zabudli objednávatelia vyplatiť.
K tomu, aby vedel neustále, až do smrti tvoriť, potreboval oddanú partnerku, ktorá mu bola vo všetkom nápomocná. Takú oporu našiel vo svojom druhom manželstve s Mandy Puhalla Sponták, s ktorou žil 30 rokov v šťastnom manželstve. Mandy pochádza z Veľkých Trakan a veľa desaťročí bola fenomenálnou učiteľkou.
Milujem príbehy, umožnia človeku stať sa nielen pozorovateľom, ale aj účastníkom udalosti. Mandyka porozprávala, ako sa spoznala s Gyuri bácsim.
Nacvičovala tanec s chlapcami, ktorí pracovali pod Gyuri bácsim. Vyhrali tanec v Budapesti. Bolo stretnutie, posedenie vo Veškovciach, v kanceláriách družstva. Gyuri bácsi doniesol na ich stôl tácku so zákuskami. Mandyka si myslela, že Gyuri bácsimu sa určite páči jej kamarátka Katka. Tá bola tiež rozvedená ako Gyuri bácsi. Na druhý deň pochopila, že to ona bola tou, ktorá Gyuri bácsimu učarovala. Boli to časy, keď dvorenie malo svoje čaro a úctu. Ako v starých filmoch. A veru, Gyuri bácsi Mandyke dvoril 2 roky. Napriek tomu, že ona mala svoj byt, počas celých dvoch rokov do bytu nevošiel. Takto sa niekedy rodili pevné manželstvá a dlhotrvajúce vzťahy.
Láska, tolerancia, vzájomná podpora, takéto bolo súžitie manželov Špontákovcov napriek 22 ročnému vekovému rozdielu. Jeden z príkladov: Oslavy 1. mája. Kto Mandy poznáme vieme, aká bola tvorivá a aktívna. Jeden rok jej manžel vyhotovil do sprievodu obrovský kruh, na druhý rok šiel ráno o 6 hodine do lesa a nazbieral jej do sprievodu ružové kvety.
Mandyke ďakujem za dôveru, že ma pustila do svojho domova a zverila mi dvojjazyčné dokumenty o živote a tvorbe Gyuri bácsiho a tiež fotografie. Svojej kolegyni Alici Kočišovej ďakujem za pomoc pri tvorbe článku, keď mi tieto dokumenty prepísala. Tie som následne prešpikovala informáciami z rozhovoru s Mandy, z historických dokumentov, doplnila archívnymi článkami a časťou o jeho rodnej obci.
V článku sa dočítate o tomto fenomenálnom zlepšovateľovi, vynálezcovi a o jeho výrobkoch, z ktorých sú niektoré aj patentované.
Obrovský materiál skrýva archív v tlači z doby života Gyuri bácsiho, pripájame linky.
Ako bonus poskytujeme informácie aj o jeho rodnej obci, kde sa dočítate o hrade, o Dobóových pivniciach, či slziacej ikone. Pretože jeho rodná obec bola úzka viazaná na naše okolie.
Foto: Mihályi Molnár László
ŽIVOT, TVORBA A PRACOVNÁ ČINNOSŤ JURAJA ŠPONTÁKA
Juraj Šponták sa narodil v roku 1921 v malej dedinke Seredné/ Serednye (Середнє) na úpätí Karpát medzi Užhorodom a Mukačevom na dnešnej Ukrajine.
Pochádzal z hospodárskej (gazdovskej) rodiny. Mal rok a pol, keď sa ich rodina presťahovala do Veľkých Kapušian. Písala sa jeseň roku 1922. Jeho ďalší súrodenci sa už narodili vo Veľkých Kapušanoch.
Podľa prerozprávania jeho manželky Mandy, rodina po prisťahovaní sa do Veľkých Kapušian žila niekde na majeri. Mohol byť tým majerom tento majer nad vínnou pivnicou? Možno áno, o inom majeri nemáme informácie.
Vínna pivnica, úkryt malokapušančanov ( aj iných) počas bombardovania nášho mesta. Nad pivnicou vidíte starý dom Albertovcov, majer. Fotografia vyhotovená z maľby Štefana Kissiho.
Jeho otec začal stavbu rodinného domu na ul. Vojanskej, dnes ako tretí dom v poradí, v susedstve Urbanovcov (dnes Fedičovcov). Kúpil tri pozemky od jasovského opátstva a postavil tri domy.
Necelý rok po ich prisťahovaní sa do Kapušian bola založená prvá Kolónia ( na ulici Vojanskej) na východnom Slovensku, konkrétne v našom meste.
Kolonisti začali s výstavbou nehnuteľností v jeseni 1923 so svojpomocným vybudovaním základov. S výstavbou 10 stavieb sa začalo v lete 1924 pod taktovkou firmy Jozefa Křelina a Klementa Havlíčka. Otec Gyuri bácsiho riadil výstavbu domov na Kolónii. Do tejto kolónie sa prisťahovalo 17 rodín kolonistov, spolu 82 ľudí. Až na jednu českú rodinu to boli všetko slovenské rodiny -o živote kapušianskej Kolónie v inom článku.
Jeho otec bol tiež vedúcim vo vinohradníctve.
Gyuri bácsi navštevoval štátnu základnú školu vo Veľkých Kapušanoch.
Podľa správy superintendenta minister náboženstva a verejného školstva kúpil Csabalov pozemok na výstavbu štátnej školy vo Veľkých Kapušanoch v januári 1905. V máji 1905 minister výstavbu školy a materskej školy v vo Veľkých Kapušanoch povolil a uvoľnil na to 29713 korún a 70 halierov.
Meštiansku školu navštevoval v Užhorode. V Užhorode otvorili meštianske školy ( chlapčenskú a dievčenskú) v roku 1912. Otázne je, či v dvoch rôznych budovách, alebo obidve boli v tejto (čo je pravdepodobné), len na fotke je popis dievčenská. Ak bola chlapčenská inde, bola by sa pravdepodobne zachovala fotka.
Neskôr individuálne študoval na SŠ strojárskej a obchodnej v Užhorode. Na vysokú školu nechodil. So stredoškolským vysvedčením dokázal tvoriť a byť jedným z najuznávanejších technikov 20. storočia.
Už ako malý chlapec bol veľmi vynaliezavý a tvorivý. Svoju šikovnosť a zručnosť získal od svojho všestranne zdatného otca, od ktorého odpozoroval rôzne činnosti.
Gyuri bácsi s tvorivou prácou začal už v mladom veku, i keď je pravdou, že 2. svetová vojna mu z nej ubrala, hlavne mu bránila v pokračovaní ďalšieho štúdia.
Keď sa pozrieme na zoznam jeho vynálezov je neuveriteľné, ako toto všetko mohol stihnúť za jeden život.
Čo bolo pre neho typické: málo spal, do tretej hodiny rannej sedel za rysovacími stolmi. Mnoho jeho zlepšovákov nebolo zaplatených, tak ako posledný kombajn na zber rumančeka, ale aj iné.
Na družstve nemali tak aktívneho človeka. Prichádzal skoro ráno pred začiatkom smeny a o 6 hodine už ticho pracoval .
Pod týmto oknom mal obrovské stoly, stojany s výkresmi. Tu pracoval do skorého rána a potom išiel do práce.
Zaujímavosťou je lah´ôdkáreň, ktorú prevádzkoval.
1.mája 1948 ešte mal reklamu vo východoslovenskej Pravde.
Od 15. marca 1949 do 15. októbra 1949 z rozhodnutia Komunistickej strany boli znárodnené všetky súkromné obchody v meste, alebo sa pretvorili na spotrebné družstvá. Zasiahlo to 18 predajní v meste zo 180 v našom okrese.
z kroniky mesta Veľké Kapušany
Medzi nimi aj lahôdkáreň Juraja Špontáka.
z kroniky mesta Veľké Kapušany
Prvým krokom nekonečného poľa tvorivej pôsobnosti Juraja Špontáka bol ním skonštruovaný stroj na drôtené pletivo. Bol to vysoko výkonný stroj, ktorý bol neskôr (1948) umiestnený v závode KOVOSTROJ. Zabezpečoval prácu ďalším robotníkom.
Šponták patril k zakladateľom ÚNZ vo V. Kapušanoch. Bojoval za to, aby sa tu postavila budova polikliniky.
Na dvor polikliniky naplánoval prvý servisný mostík na ošetrovanie a umývanie motorových vozidiel, ktorý možno ešte funguje dodnes (v roku 2009 fungoval). Pracoval ako šofér sanitky.
Vyriešil aj zrealizoval teplovzdušné vykurovanie kina vo V. Kapušanoch. Neskôr sa ten agregátor dostal do JRD.
Pre miestny stavebný DREVOSKLAD naplánoval a zrealizoval samovykladanie dosák z nákladného auta (päťdesiate roky). Dodnes robí dobrú službu mnohým drevospracujúcim firmám na východnom Slovensku.
V roku 1966 v závode VIHORLAT SNINA zostrojil univerzálny príves pre poľnohospodárov – typ UV-2, tzv. rozmetávač hnoja, z ktorého vyrobili 10 000 kusov. Tento príves na Medzinárodnom veľtrhu v Budapešti r. 1967 získal zlatú medailu.
Pripojením rôznych adaptérov sa tento prístroj môže využiť na ďalších desať činností. Na príprave tohto stroja pracoval štrnásť rokov.
V rokoch 1968-1969 naplánoval a zrealizoval zariadenie na morenie osiva. Tento jeho vynález je patentovaný.
V tom istom čase už pracoval aj na pláne kompletnej technológie na chov a výkrm brojlerov. Neskôr ho pozvali do JRD vo V. Kapušanoch. Tu zrealizoval svoj projekt.
Technológia na chov a výkrm brojlerov bola pre družstvo veľkým prínosom, mala úspech a tak nečudo, že o ňu mali záujem aj okolité družstvá (Poľany, V. Trakany, Trebišov, Zempl. Hradište a iné).
Chov bol realizovaný na povalách družstevných maštalí, kde sa naraz chovalo 12 000 kurčiat. Za tento vynález J. Šponták v sedemdesiatych rokoch dostal vyznamenanie.
V sedemdesiatych rokoch skonštruoval (zostrojil) podzemný zásobník vody pre výkrm teliat, kompletnú technológiu napájania teliat mliekom a kompletnú technológiu výkrmu teliat s kapacitou 60 kusov. Z tejto výkrmne vyvážali teľatá do Talianska na mäso.
Po týchto vynálezoch nasledovalo vybudovanie kompletného diagnostického centra na PD vo V. Kapušanoch.
K jeho menu sa viaže viac zlepšovacích návrhov, ktoré dodnes fungujú a robia dobrú službu miestnym i okolitým obyvateľom. Medzi také patria:
UV-2 prispôsobené na posyp asfaltových ciest
UV-2 prispôsobené na premiešanie kompostu
UV-2 prispôsobené na dvojnádrž ako cisterna
UV-2 prispôsobené na tekuté hnojenie
UV-2 prispôsobené na prepravu konopí
UV-2 prispôsobené na rozprašovanie umelého hnojiva
V osemdesiatych rokoch v rámci štátneho programu bolo potrebné vyriešiť technológiu pestovania rumančeka. Výskumný ústav pri UPJŠ v Košiciach dal ponuku J. Špontákovi. Ponuku prijal a v Pozdišovciach zostrojil veľkoplošný kombajn VZR-4 na rumanček. Bol testovaný a je tiež patentovaný. Tento kombajn preslávil Slovensko aj v zahraničí. Dostal sa do Juhoslávie, Kórey, Egypta, Vietnamu a iných štátov.
Aj pri tomto rumančekovom kombajne viacej dával, ako dostával. Chcel pomôcť. 5-6 rokov dennodenne na vlastné náklady s vlastným autom ako dôchodca dochádzal do Pozdišoviec. Za inováciu mal dostať veľa financií….. Ale. Dokončil kombajn a ochorel. Chorý bol 2 týždne. Požil ešte ďalší týždeň. Ráno……. Mandyka išla do mäsiarstva kúpiť mäso, aby mu uvarila hovädziu polievku a odniesla do nemocnice, keď už volali, že Gyuri bácsi zomrel.
V roku 1989 J. Šponták odišiel do dôchodku, ale tvoriť neprestal.
Riaditeľ APIS vyhlásil konkurz na zhotovenie projektu stroja na čistenie a triedenie orechových jadier. Uchádzačov nebolo, preto sa obrátili na J. Špontáka. Ponuku prijal, prístroj naplánoval aj zostrojil a zhotovil. Stroj je dodnes v prevádzke. Usporia ním 15-20 prac. síl. Časom sa vynorila aj potreba environmentálnej univerzálnej sušičky drobených liečivých rastlín a tak uskutočnil aj túto výrobu. Takýto druh stroja je na svete len jeden.
Vytvoril stroj pre skrášľovanie vencov.
Za svoju tvorivú činnosť, za vynálezy a zlepšovacie návrhy dostal rôzne ocenenia. Právom patrí medzi najuznávanejších technikov 20. storočia.
Výňatok zo širokej škály tvorivej činnosti Juraja Špontáka:
Stroj na drôtené pletivo
Servisný mostík na ošetrovanie a umývanie motorových vozidiel
Teplovzdušné vykurovanie väčších priestorov
Samovykladanie dosák a podobných materiálov z nákladného auta
Univerzálny príves pre poľnohospodárov UV-2
Kompletná technológia pre výkrm brojlerov
Podzemný zásobník vody pre výkrm teliat
Kompletná technológia výkrmu teliat
Kompletné diagnostické centrum
UV-2 prispôsobené na posyp asfaltových ciest
UV-2 prispôsobené na premiešanie kompostu
UV-2 prispôsobené na dvojnádrž ako cisterna na tekuté hnojenie
UV-2 prispôsobené na prepravu konopí
Kompletná technológia olejového hospodárstva v opravárenskom prostredí
Veľkoplošný zberový kombajn VZR-4 na rumanček (patent)
Stroj na čistenie a triedenie orechového jadra
Environmentálna minerálna sušička drobených liečivých rastlín
Stroj pre skrášľovanie vencov
Gyuri bácsi v médiach:
Neskutočne veľa informácií nájdete v článkoch o Gyuri bácsiovi a jeho vynálezoch.
Új Szó – Vasárnap, 1977. január-június (30. évfolyam, 1-26. szám) | Library | Hungaricana
Új Szó, 1962. március (15. évfolyam, 59-89.szám) | Library | Hungaricana
Szabad Földműves, 1984. július-december (35. évfolyam, 27-52. szám) | Library | Hungaricana
Szabad Földműves, 1973. július-december (24. évfolyam, 27-52. szám) | Library | Hungaricana
Szabad Földműves, 1984. január-június (35. évfolyam, 1-26. szám) | Library | Hungaricana
ŠPONTÁK GYÖRGY
1921. március 21. -2009 július 30.
Élete és munkássága.
Šponták György 1921-ben született Kárpátalján Ungvár és Munkács között egy kis falucskában Szerednyén a mai Ukrajna területén.
Gazdálkodó családból származik.
Másfél éves korában Nagykaposra költözött a család.
Az általános iskolát Nagykaposon, a polgárit Ungváron végezte el. Később magántanulóként Ungváron elvégezte a gépészeti és kereskedelmi középiskolát.
Az ezermester édesapjától sok mindent ellesett. Alkotói munkásságát fiatalon kezdte. Igaz, a második világháború sokat elvett tőle, főleg iskolai tanulmányait zavarta meg.
Első lépésként olyan DRÓTHÁLÓ FONÓGÉPET konstruált, ami teljesítésével minden eddigi ügyeskedését felülmúlt. Később ez a kerítésdrótháló fonógép átkerült Eperjesre, ahol további munkát bizosított az ún. KOVOSTROJ nevű üzemben (1948).
A nagykaposi UNZ alapító tagja. Sikerült a Poliklinika építését kiharcolni.
Itt mentőkocsi vezetőként dolgozott, ahol ismét bizonyított.
A nagykaposi poliklinika udvarán megtervezte az első AUTOMOSÓT, amely a mai napig működik.
Megoldotta a nagykaposi mozi VENTILÁTOROS FŰTÉSÉT és kivitelezését is. Később ez az agregátor átkerült a Nagykaposi TSZ-be (1946).
A nagykaposi építkezési faraktárnak megtervezte és kivitelezte a DESZKA LERAKÁSÁT GYORSÍTÓ GÖRGŐS BERENDEZÉST, mely Kelet – Szlovákia számos deszkagyárában még ma is jó szolgálatot tesz (1950-es évek).
Évek során gondolatban már gyakran foglalkozott a nagybani csirkeneveléssel meleglevegős fűtési rendszerének megtervezésével. Ez idő alatt viszont a Snina-i Vihorlát gyárat választotta. Ott alkotta meg 1966-ban az ISTÁLLÓTRÁGYA-SZÓRÓ PÓTKOCSIT, az UV-2-est, melyből körülbelül tízezer darabot gyártottak le. 1967-ben Budapesten a Nemzetközi Vásáron aranyérmet nyert. Megfelelő adapterek felszerelésével tíz különféle művelethez lehet felhasználni. A gépezet 14 év alatt készült el.
Meghívást kapott a nagykaposi Vetőmagtermesztő ÁG főgépesítői tisztsége ellátására. Megtervezte, kifejlesztette és véghezvitte a VETŐMAG-CSÁVÁZÓ gépezetet. Ez találmányának van minősítve. Itt tervezte meg a BROJLER-CSIRKE NEVELÉS gépezetét (1968-1969-es évek).
Később elhívták a nagykaposi Béke földművelés-szövetkezetbe, ahol tervét kivitelezte. Ez lett a szövetkezet hajtóanyaga. A nagy siker hallatán a szövetkezet kikölcsönözte ugyanennek fejlesztésére és így több TSZ-ben, így Nagytárkányban, Leleszen, Pólyányban, Tőketerebesen, Hardicsán lett hasznosítva. Az üres istállópadokat alakította át. Egy-egy istállópadon kb. 12 ezer csirkét neveltek fel. Ezért a feltalálásáért kitüntetést kapott (70-es évek).
Megalkotta a VÍZTÁROLÓT, majd a BORJÚITATÓT, aminél 60 borjú ihatott egyszerre. Ez volt a borjúhízlalda, ahonnan a borjúkat Olaszországba szállították friss húsra (70-es évek).
Ezt követően egy komplett diagnosztikai intézetet épített itt a nagykaposi TSZ-ben.
Több kisebb-nagyobb újításokat végzett. Számuk több száz, valamennyi funkcióképes volt, több belőlük még a mai napig működőképes és nagy szolgálatot tesz a helybéli, de még a környező települések lakosságának. Ilyen pl:
- Aszfaltszóró
- Komposztkeverő
- Olajjal való gazdálkodó (tároló és adagoló)
- Dupla ciszterna folyékony anyagra
- Szárított kenderszállító
- Műtrágyaszóró
A 80-as évek elején kassai természettudományi egyetem kérelemmel fordult a mezőgazdasági minisztériumhoz, hogy oldják meg a KAMILLATERMESZTÉS TECHNOLÓGIÁJÁT, feldolgozását. Ez állami feladat volt. A kutató intézet nem vállalta, mivel nem volt rá megfelelő emberük. Ekkor merült fel Šponták György neve. Megkeresték és ő elfogadta a felkérést. Ezt a nagyszabású munkát Pozdišovcén (Pazdics) végezte el. Elkészült a KAMILLAKOMBÁJN, amelyet először tesztelésre vittek, és bevállt a munkája során. S így került a nagyvilágba Jugoszláviába, Kóreába, Egyiptomba, Vietnámba és még sok más országba (1980-1986).
1989-ben nyugdíjba vonult.
A nagykaposi Ápisz igazgatója pályázatot hirdettt ki a DIÓBÉL TISZTÍTÓ OSZTÁLYOZÓGÉP megtervezéséhez. Jelentkező erre sem akadt, így keresték meg újra Šponták urat, aki ezt a feladatot is megoldotta. Ez a gép a mai napig is sikeresen működik. Kb. 15-20 ember munkáját takarítja meg. E közben felmerült az igény a szárítógépre is és ő ezt is megvalósította. Így alakult meg az ENVIRONMENTÁLIS SZÁRÍTÓGÉP. Ilyen típusú gépből ez az egyetlen a világon (2003).
Legutóbb Kaposkelecsenyből kapott felkérést egy VIRÁGKOSZORÚ DÍSZITÉSÉRE termelő gép tervezéséhez, kivitelezésére.
Sokszor kellett munkahelyet változtatnia, de sohasem önszántából. Mindig valamilyen átszervezésből kifolyólag. Élete során számos nemzetközi elismerésben részesült. Legutóbb 2008 augusztusában véletlenül került kezébe egy ujságcikk, melyben négy embert, köztük Šponták Györgyöt is a 20. század legérdemesebb technikusának nevezik a kamillakombájn és a kamillafeldolgozó technológia kapcsán.
Zaujímavosti o rodnej obci Juraja Špontáka o Serednom / Szerednye.
Naše mesto a jeho okolie je historicky veľmi úzko späté so zakarpatskou oblasťou Ukrajiny. Ako jedna rodina. Postupne, ako nám čas dovolí spracovávať články, prevedieme Vás minulosťou okolia a pohraničnej oblasti terajšej Ukrajiny. Veľmi veľa osobností od nás žilo a tvorilo tam, ale aj opačne. Osobnosti z terajšej Ukrajiny žili a tvorili, iní riadili život vo Veľkých Kapušanoch a v jeho okolí. Keď sme písali o kapušianskych kúpeľoch bol to Dr. Mijó Kálmán z Veškoviec, ktorý sa neskôr presťahoval do Užhorodu a tam je aj pochovaný. Gyuri bácsi je ďalší z príkladov. A bude ich viac. Zabudnite na hranice, na štáty. Okolie fungovalo spoločne a poznávajte spoločný život.
Snáď raz, keď politická situácia dovolí a Ukrajina vrátane zakarpatskej časti bude fungovať ako pred vojnou, vyberieme sa tam, aby sme si pozreli všetky miesta a pamiatky späté s našim okolím.
Obec Seredné je od Veľkých Slemeniec vzdušnou čiarou približne 20 km. Teda, ak píšeme o tejto obci, ako keby sme písali o Michalovciach, len opačným smerom.
Seredné v minulosti patrilo do Uhorska, potom do Rakúsko-Uhorska. Rozvoj obce v minulosti v roku 1514 zastavilo Dóžovo roľnícke povstanie.
V roku 1910 žilo v obci 1867 obyvateľov, ktorej etnická príslušnosť bola nasledovná: necelú polovicu tvorili obyvatelia maďarskej národnosti v počte 881, 642 rusínskej, 193 nemeckej a 134 slovenskej národnosti.
Po rozpade Rakúsko – Uhorska v roku 1918 bolo až do roku 1938 súčasťou Česko – Slovenskej republiky. Na začiatku prvej republiky to bolo dokonca okresné mesto Užskej župy. V roku 1945 bolo s celou Zakarpatskou Ukrajinou pripojené k ZSSR.
Táto obec má už dve turistické známky – č. 3 za zrúcaninu hradu templárov a č. 11 za historické vínne pivnice.
Napriek tomu, že v súčasnosti žije v obci približne 4200 obyvateľov ( 1/3 tvoria obyvatelia maďarskej národnosti, 3/4 rusíni a ukrajinci ), v časoch minulých bola veľmi významnou ( tak, ako mnoho iných a iných obcí v našom okolí. Čas nad nimi zastal a zabudlo sa na nich od socializmu po súčasnosť ).
Obec je takpovediac polovičkou nášho mesta, ale svoju históriu opatruje. Dokonca na nej buduje cestovný ruch.
O obci Seredné sme už písali v súvislosti s Dobó Istvánom rodákovi z obce Ruská ( narodený cca. v roku 1502).
Niekde sa nesprávne uvádza, že sa narodil v Serednom. Nie je tomu tak. Seredné a jeho okolie dostal kráľovskou donáciou do daru, do vlastníctva až v roku 1526, po triumfe v roli hradného kapitána v Egeri nad Turkami. Napriek tomu sa obec hrdo hlási k nemu. Privlastnila si ho aj s narodením.
Vieme ale, že v roku 1572 zomrel v Serednom na hrade a pochovaný je v obci Ruská, vo svojom rodisku, v Kostole Povýšenia svätého Kríža . Viac: História | Ruská (ruska.sk)
1. Hrad Seredne.
Z internetu poznáme tieto pomaly 20 ročné fotografie.
Hrad bol postavený templármi, po zrušení rádu patril paulistom z Rumunska ( pálos rend), potom Drugethovcom – pánom Užhorodského hradu. V roku 1526 ho získala rodina Dobóovcov z Ruskej, ktorú vlastnil turecký hrdina z Egera/ Jágra Dobó István z Ruskej. Po Dobóovcoch patril hrad Rákocziovcom, potom ho získali Forgáchovci. Hrad bol zničený počas kuruckých bojov.
Novšie zábery v súčasnosti kvôli vojne ťažko dohľadať a už vôbec nie obecného úradu a inštitúcií. Dokonca na stránke FC obec vymazala svoj obsah. Dôvod je pochopiteľný .
Napriek tomu sa podarilo nájsť pár 2, 3 , 4 ročných záberov. Z pochopiteľných dôvodov pri nich neuvediem zdroj. Podľa nich vidíme, že pred vypuknutím vojny začali hrad opravovať.
2. Dom Buttlerovcov. Kultúrny kaštieľ.
K domu Buttlerovcov sa viaže vzácna spomienka. V noci z 10. na 11. decembra v roku 1805 práve v ich dome nocovala ( strážili ) Svätoštefansku korunu, počas jej záchrannej cesty do Mukačeva pred Napoleónom.
Pohľad na Dom Buttlerovcov z roku 1935. V tom čase ( po 120 rokoch) dom už volali domáci domom baróna Gilányiho, Buttler ako vieme zomrel bezdetný v kaštieli v obci Ruská. Pochovaný je na Ukrajine v obci Palági- Palágykomoróc, kde mal gróf Buttler János panstvo.
Dom baróna Gilanya v obci v roku 2014.
Aká hra osudu. Dobó István z Ruskej zomrel na hrade v Serednom a pochovali ho doma v Ruskej. O 300 rokov zomrel gróf Buttler v kaštieli v Ruskej a pochovali ho v Palágyi , neďaleko Seredne.
7. mája 1845. Dôstojný gróf Buttler János zomrel v Dobóruszke ( obec Ruská) na štikutku. Pochovaný je v hrobke pod reformovaným kostolom v Palágy, kde odpočíval v pokoji. Mal 73 rokov.” (1) Vkport.sk | Facebook
Toto je spätosť okolia bez hraníc o ktorej sme písali v úvode. Spoločné dejiny a vôbec sa nedelia hraničnou čiarou. Mnohí tvrdia, že okrem Palágyi sa niektoré úryvky z Mikszáthovho románu Podivné manželstvo odohrávali aj v Serednom.
Dnes:
Kultúrny kaštieľ v Seredne sídli v budove bývalého Buttlerovho domu. Tri miestnosti pripomínajú udalosti a postavy histórie súvisiace s obcou. Expozícia v prvej miestnosti s miniatúrnou replikou uhorskej svätej koruny pripomína návštevníkom, že v roku 1805, počas napoleonských vojen, bola na tomto mieste jednu noc uložená Svätá koruna, v druhej miestnosti je možné vidieť výstavu o hrdinovi Istvánovi Dobóovi z Ruskej a v tretej miestnosti sa návštevníci môžu dozvedieť veľa vecí o Ede Eganovi,
ministerskom komisárovi, propagátorovi hospodárskeho oživenia Zakarpatska, ktorý bol zavraždený na hraniciach obce.
3. Historické vínne pivnice. Pivnica Dobó v Szerednye. Vykopaná zajatými Turkami. Zvláštnosťou je skutočnosť, že sa môžete prech´ádzať v podzemí, ako za čias Dobó Istvána. Žiadna rekonštrukcia, žiadna úprava. Zastal čas v roku 1557.
Tabuľa nad jedným z vchodov do Dobóovych pivníc v Serednom.
Francisci Stephanus Dobo de Ruzka- krásne čitateľný nadpis
Pivnica: Momentálne na internete visí oznam, že je pivnica k predaju. Asi dôsledok vojny predpokladáme.
Seredne je jednou z najstarších vinohradníckych oblastí v Zakarpatsku. Dĺžka pivnice Dobó Istvána presahuje 4,5 km.
Ako sme vyššie spomenuli po triumfe hradného kapitána Dobó Istvána v Egeri dostal Dobó do kráľovskej donácie, do vlastníctva Seredne a jeho okolie. Podzemný tunelový systém bol postavený na jeho príkaz obliehajúcimi Turkami z Jágerského hradu, ktorí boli po bitke zajatí. Pivničný systém, vykopaný tisíckami vojnových zajatcov, slúžil ako útočisko pre miestnych obyvateľov a slúžil ako väzenie v stredoveku. Neskôr sa zistilo, že jeho vlastnosti boli vynikajúce pre dozrievanie vín. Okolo obce boli založené vinice a niekoľko európskych kráľov a dokonca aj ruský cár Peter I. boli priaznivcami vín Szerednye. Mimochodom, vínna pivnica Szerednye je tiež zaradená do zoznamu desiatich najlepších európskych vínnych pivníc registrovaných UNESCO.
Rok 1557. Tridsať podzemných ulíc a uličiek s dubovými sudmi. Hĺbka asi 18 metrov. 4,5 kilometrov.
Pomerne vzácny pocit autenticity v podkarpatskej oblasti, keď sa prechádzate po pivniciach, “uliciach” v priemere, nie skreslených rekonštrukciách a prestavbách Všetko je ako pred 500 rokmi.
Aj chute a vône. Ako v XVI storočí, aj dnes-vždy + 12°.
V súčasnosti vínnu pivnicu prevádzkuje Agrofirma Leányka, ktorej hlavným profilom je vinohradníctvo a vinárstvo. Plocha vysadená európskymi odrodami na farme v Szerednye presahuje dvesto hektárov. Plantáže obsahujú slávny Cabernet Sauvignon, Merlot, taliansky Rizling rýnsky, Müller Tourgau a červené hrozno Tramini, ktoré je surovinou známej Trojanda Zakarpattya. Degustácia vín a časť pivničného systému sú po predchádzajúcej dohode bola k dispozícii každý deň v týždni.
Reliéf pripomínajúci hrdinského obrancu Egerského/ Jágerského hradu a jeho brata je umiestnená na stene budovy kancelárie starostu v Serednom. Emerih Krytsky, vtedajší starosta rusínsko-ukrajinsky hovoriacej obce, vzdal hold Istvánovi Dobóovi a jeho bratovi, ktorí kedysi urobili veľa pre rozvoj Seredne a jeho okolia. Rodina Dobóovcov priniesla do regiónu hroznovú a vinársku kultúru a posilnila hrad Seredne, ktorý je dodnes viditeľný v jeho ruinách. István Dobó vybudoval v osade aj pivničný systém s celkovou dĺžkou viac ako štyri kilometre, ktorého chodby vytesané do tufu slúžili na uskladnenie lokálne vyrábaného vína.
Fotka obecného úradu aj s reliéfom je v súčasnosti nedostupná na internete.
Pivnica Dobóa.
4 . Plačúca ikona v kostole.
Svätý obraz, ktorý je kópiou obrazu Panny Márie v Mariapocsi, daroval kostolu v Serednom maďarský generálny konzul v Užhorode József Bacskai pri príležitosti inaugurácie reliéfu venovaného slávnemu kapitánovi Jágerského hradu, Istvána Dobóa v roku 2013.
V máji 2016 Kópia Panny Márie Mariapocs začala plakať. Kongregácia mala spočiatku podozrenie na podmáčanie, ale vlhkosť nezmizla z očí postavy Panny Márie ani s nástupom suchého počasia. Odvtedy stovky veriacich navštevujú kostol, prosia o požehnanie Panny Márie a prosia ju, aby ich oslobodila od ich každodenných problémov povedal v roku 2016 pre média vtedajší starosta Seredne Emerih Krytsky.
Dve ikony plakali v Mariapocs trikrát. Prvá udalosť sa stala 4. novembra. 1696. Biskup udalosť zaznamenal a podpísali ju nielen gréckokatolíci, ale aj protestanti. Z ikony vyhotovili kópie a jedna bola odovzdaná Mariapocsu. Zatiaľ čo ikona odvezená do Viedne už nikdy neplakala, kópia opäť plakala v Mariapocsi 1. 8. 1705. augusta, tiež 2. a 5..ého. Naposledy začala plakať 3. 12. 1905 a plakala nepretržite až do 19. decembra a potom ďalšie dva dni 30. a 31. decembra.
VOJNA.
„Nový domov pre siroty a deti z mesta Mariupoľ“. V 12 modelových domčekoch našlo v Seredne útočisko pred vojnou 48 ukrajinských detí – sirôt s náhradnými matkami, ako aj rodiny v núdzi. Deti, ktoré žili tri mesiace skryté v úkrytoch. Keď následne vyšli vonku, nemohli sa pohnúť ani na desať metrov doprava či doľava, lebo všetko bolo zamínované.
Ak nepočujeme ostreľovanie neznamená, že neprebieha aj tu, neďaleko nás. Nesmieme zabúdať, že je to vzdialenosť ako do Michaloviec.
Pri utečeneckej kríze pomoc SR sa dostala aj do Seredne. Tlmočila ju p. Mária Šofranko.
s gubernátorom Viktorom Mykytom
Aj táto obec vďaka útokom na infraštruktúru Ukrajiny je mnohokrát bez elektriky. Viac hodín denne. Aj tu majú straty mužov.
Kým počas socializmu komunisti zbúrali pamätník vojakom 1. svetovej vojny( mnohonárodný) a nahradili ho pamätníkom červenej armády, pred pár dňami vandali zbúrali tento.
Vojna je strašná vec. A znie to strašne, ale pre nás je stále dobré, keď sa odohráva čo najďalej od našich hraníc.
Zdroje:
Buttler Cultural Mansion otvoril svoje brány (kmf.uz.ua)
Seredné – Wikipedie (wikipedia.org)
Szerednye – Wikipédia (wikipedia.org)
Kárpátalja ma: Dobó-pince Szerednyén – Kárpátalja.ma (karpatalja.ma)
Dobó Istvánnak állítottak emlékművet a kárpátaljai Szerednyén | ma7.sk
Svitlana Sokurova
Seredne, Zakarpats’Ka Oblast’, Ukraine, neoficiálna stránka
Ungvár régi képeslapokon – bdk blog bázis
Pridaj komentár