Chaja Helén Klein- hrdinka, záchrankyňa životov.

 

 

O živote Chaji Helén Klein sprostredkujeme informácie z knihy od Demjénné Kovács Erna: Dve storočia spolu. Dejiny veľkokapušianskeho židovstva, doplnene vlastným výskumom vďaka pomoci priateľov z Izraela. 

P. Erna je absolútna špička venujúca sa desiatky rokov skúmaniu tejto tematiky a histórie nášho mesta cez osobnosti mesta a inštitúcie.  Jej zásluhou vznikla aj táto kniha, ktorá nemá obdobu na celom Slovensku. Okrem života židovskej komunity, historicky mapuje život a históriu v našom meste v danom období. Dozviete sa v nej o rôznych prevádzkach  ako o kine, tlačiarni, mlyne, elektrárni a podobne.

Pani Erne prajeme veľa zdravia a produktivity. Pomáha nielen našej generácií pochopiť, vedieť, získať vedomosti, ale aj do budúcna odovzdáva ďalším generáciam historicky cenné informácie. Stopy, ktoré zanechala vo svojich dielach ostanú večné. 

Veľmi krásne ďakujeme Viere Lefkovič- Donovan a jej manželovi Bandymu. Sú svetlom, ktoré nám rozžaruje myslenie. Sú nápomocní a ochotní pomáhať vo všetkom, v čom potrebujeme. Tento článok je kombináciou práce Erny a ich pomoci. 

Chaja Helén Klein

Za fotografiu Helén ďakujeme Vierke a Bandymu. 

Chaja je ženou, ktorú spoznať je našou morálnou povinnosťou. Hrdinovia stále žili a žijú medzi nami. Nie sú to ľudia, ktorí na seba upozorňujú, sú to ľudia, ktorí pomáhajú, prinášajú obete a ako v minulosti platilo, aj za cenu ohrozenia vlastného života.

Dnes na 77. výročie Medzinárodného  dňa pamiatky obetí holokaustu prináleží spomínať nielen na obete, ale tak aj na preživších a tiež na tých, ktorí pomáhali.

Helén Klein sa narodila vo Veľkých Kapušanoch, kde spolu s rodinou trávila detstvo a mladosť. Jej otec Emánuel Klein bol sklenárom. Nakoľko v Kapušanoch malo viacero rodín priezvisko Klein, aby ich rozoznali, dávali im prezývky. Rodinu Helén prezývali ,,sklenár,, rodina Klein. Neskôr už boli len jedinou rodinou Klein v Kapušanoch, ale prezývka im ostala.

,,Sklenár,, Kleinovci bývali na Hlavnej ulici, v strede mesta, v susedstve rodiny Braun.

Poznámka autorky článku: Pre predstavivosť od tej opustenej lekárne pri Latorici, tretí dom, dnes tam stojí poschodový, sivý dom, p. profesorky z Gymnázia. Je to ten istý dom, v ktorom prvýkrát býval otec Júlie Berkovitsovej, mamy Roberta Capu. Následne v roku 1956 bol dom zoštátnený a predaný.

Rodina Helén bola pobožná, teda už doma dostala silnú vieru v náboženstvo. Boli 6 súrodenci: Magdus- zobrali ju do lágra, Josi, Jakab, Nathan, Fáni a Helén. Najmladšie dieťa sa z deportácie nevrátilo.

Chaja Klein bolo veľmi usilovné dievča, vedelo dobre po hebrejsky, čo sa v tej dobe považovalo za výnimočné. 

Po vypuknutí vojny odišla z mesta do Budapešti pracovať v odboji. 

Počas druhej svetovej vojny pôsobila v Budapešti. Aktívne sa zúčastňovala pri záchrane Židov a ľudí v ohrození. Bola členkou sionistickej mládežníckej organizácie, toho zväzu  odvážnych a obetavých ľudí, ktorí brali na seba zodpovednosť za osud židovskej mládeže a židovského ľudu. Ich činnosť bola príkladná a právom ich aj dodnes považujú za jednu z najžiarivejších kapitol židovskej histórie..

Chaja ( Helén) bola členkou odboja v Budapešti, distribuovala falošné doklady medzi židov, ktorým hrozila deportácia do táborov smrti.  Sama mala falošné kresťanské doklady, vďaka ktorým  mohla voľne chodiť po meste. Svoju tvár si pozmenila, vlasy prefarbila na blond. Tak sa ľahko dostala hocikam, oklamajúc Šípové kríže. Cez Červený kríž zabezpečovala potraviny a svojou odvahou a odhodlanosťou viacerým ľuďom dodala nádej na prežitie, zachraňovala životy za cenu nemalého rizika.

Svedkyňou jej činnosti bola aj Irena Braun, ktorá  posledné dva  mesiace vojny prečkávala v chránenom dome v Budapesti, v “Skleníku” na ulici Vadász, kde sa spolu v dome tlačilo asi 3000 ľudí a kde každá minúta znamenala život, alebo smrť. Medzi obetavých ľudí, ktorí sa o nich starali a ukrývali ich bola Chaja ( Helén).

Poznámka autorky článku:

 Čo sa skrývalo pod pojmom  Skleník, alebo Vadász utca 29.? 

V 30, rokoch 20 storočia bol obchodným domom rodiny Weiss, ktorá distribuovala stavebné sklenené výrobky.  Následne židovský majiteľ dostal od horthyovského Maďarska  zákaz vykonávať svoju profesiu. 

Človek, pod ktorého záštitou sa dialo pomáhanie a odboj sa volal CARL LUTZ,  vedúci oddelenia zahraničných vecí švajčiarskeho veľvyslanectva v Budapešti (1942) – 1945). Hneď ako maďari začali s deportáciou židovského obyvateľstva, dňa 24. júla 1944 otvorili švajčiari v opustenej budove otvorené oddelenie emigrácie Zastúpenia zahraničných záujmov švajčiarskeho veľvyslanectva.              

Tu pôsobila aj naša Chaja. Snažila sa dostať z krajiny ohrozených ľudí a falošnými dokladmi.     

Pripisuje sa mu záchrana viac ako 62 000 Židov, najväčšia záchranná operácia Židov druhej svetovej vojny.  Vďaka jeho činom polovica židovského obyvateľstva v Budapešti prežila a počas  holocaustu nebola deportovaná do nacistických vyhladzovacích táborov.   Titul Spravodlivý medzi  národmi mu udelil Yad Vashem.

Švajčiarsky diplomat Carl Lutz rokoval s maďarskou vládou pokojne a nebojácne. Kŕmil zamestnancov oficiálne likvidovaného palestínskeho úradu, vedúcich pracovníkov skleníka, ktorí napísali nové a nové zoznamy emigrácie. Sionistickí mladíci využili oficiálne krytie a priniesli skutočné a falošné dokumenty, unikli ľuďom.

Jedno z víz, ktoré vydal  Carl Lutz vydal víza zo svojho vyslania do Britskej Palestíny – 1938, Jaffa

Po prevzatí Arrow Cross 15. októbra 1944 bol skleník jediným krehkým ostrovom v Budapešti, ktorý poskytoval aspoň relatívnu bezpečnosť prenasledovaným počas zúrivého teroru. Život v skleníku bol neuveriteľne vzácny a žili tu týždne, mesiace, mesiace v rohu pivnice alebo vo výklenkoch podkrovia.   18. januára 1945 bolo v skleníku oslobodených viac ako dvetisíc ľudí.  

Synagóga Budapešt, pamiatka Carlovi Lutzovi

Čo robili v odboji? Čo robila naša Chaja? Čo robila sionistická mládežnícka organizácia? 

Viac ako 150 delegátov odišlo do vidieckych miest a židovských centier, aby varovali Židov pred nadchádzajúcim vývojom a pomohli mladým ľuďom uniknúť z geta. Výroba falošných dokumentov.

Skleník sa stal jedným z centier záchrany, sebaschránenia, falšovania preukazov totožnosti a distribúcie dokumentov. Pomoc utečencom.

Prví utečenci prišli z Poľska v roku 1941 a zo Slovenska v roku 1942. Mládežnícke hnutia im pomohli nájsť útočisko, dali im jedlo, peniaze a sfalšované dokumenty. Po nemeckej okupácii pomáhali prenasledovaným doma. Delegáti.   

V rámci tejto akcie členovia hnutia odporu získali aj originálne dokumenty na matrikách a bezplatne ich distribuovali tým, ktorí to potrebovali. Medzi tisíckami sfalšovaných dokladov boli rodné listy, sobášne listy, ochranné listy z neutrálnych krajín a mnoho ďalších dokumentov. Mnohí Židia dlhujú za svoje životy, najmä v Budapešti, týmto dokumentom.

Výlet. Takto nazvali útek do Rumunska do Palestíny, ktorý tiež organizovali a vykonávali mladí sionisti. Utečencom boli poskytnuté peniaze, dokumenty a eskorty. Mnohí utečenci sa dostali do Palestíny.

Bunkre boli postavené po 23. auguste 1944 . “Bunkre” boli byty, pivnice, sklady, kde sa mohli skrývať, skladovať potraviny a vybavenie. Niektoré bunkre boli objavené šípovým krížom. V bunkri Hungária z kamenného kameňa bol strážca zastrelený a ostatní boli zajatí.
 
V Budapešti bolo asi 50 detských domov, z ktorých väčšina bola otvorená po prevzatí šípového kríža. V detských domovoch boli deti, ktorých rodičia boli deportovaní alebo zavraždení. Detské domy boli chránené neutrálnymi krajinami a Medzinárodným výborom Červeného kríža. Sionistickí aktivisti sa podieľali na správe domov, zásobovaní potravinami a starostlivosti. Arrow Cross zaútočil na niektoré detské domy, došlo k obetiam, ale 6000 detí a dospelých bolo zachránených. Po oslobodení mnohí z nich emigrovali.
 Podarilo sa nám dostať niektorých väzňov z väznice Margaret Boulevard. Donáška jedla do geta.

A iné…………

               V roku 2005 nadácia Carla Lutza otvorila pamätnú miestnosť na mieste bývalej garáže budovy.

Pamätná miestnosť víta návštevníkov každý deň od 13.00 do 16.00 hod. Po konzultácii s
bývalými ochrancami alebo skupinami skleníka telefonicky alebo e-mailom sme k dispozícii aj inokedy.

. Prečítať si o Skleníku môžete tu: www.uveghaz.org/?categoryId=36512

Po vojne Irenka Braun hľadala Chaju. Podarilo sa jej ju  nájsť v roku 2010 v Izraeli. Chája (Helén) s manželom Mose Kleinmannom vychovala štyri deti. Zostala jej skromnosť. Nikdy nemala  rada, ak sa rozprávalo o jej zásluhách. Chaja ( Helén) roky učila, vychovávala k dobru viaceré generácie a dnešnej generácií slúži jej život ako príklad. Napísala memoáre. 

  Tu sa ale nekončí  Chajina púť a nebledne jej spomienka. 

Spomienka na Helén ,na jej  prácu v odboji je zväčnená aj  v Yad Vashem – Svetovom centre na pamiatku holokaustu   www.yadvashem.org , ktorý je hlavným izraelským pamätníkom obetí a hrdinov holokaustu v Jeruzaleme. Areál sa nachádza v Jeruzalemskom lese na západnom svahu Har Herzl, vo výške 804 m n. m. Ak nájdete dostatok síl, pozrite si stránku, panely, príchod našich židov do táborov, deti, deti, deti, fotografie z táborov, nesťahovali sme ich, nakoľko je zakázané kopírovať fotky. 

S múzeumom sme v kontakte vďaka Vierke a Bandymu a čakáme na doplňujúce informácie o Helén. Zároveň sme ich upozornili, že majú uvedený zlý dátum úmrtia. 

Ak na Helén spomínajú v svetovom centre, nie je možné, aby ju nespoznalo jej rodné mesto a tiež nepremýšľalo na udelení čestného občianstva ( pravdepodobne už In memoriam)  tejto hrdinke. Tiež stena TIC prijme viac tabúľ ako tú jednu, ktorá je tam. Helén si to veľmi zaslúži. 

 

 

 

Písala Viera  Donovan na základe svedectva Irén Braun

Klein Helén

Klein Helén Nagykaposon született. Családjával együtt itt töltötte gyermekkorát és fiatalságát. A második világháború alatt Budapesten dolgozott. Aktívan részt vett a zsidók és a veszélyeztetett emberek megmentésében. Tagja volt a cionista ifjúsági szervezetnek. Tevékenységük példaértékű volt, és joggal tartják ma is a zsidó történelem egyik legfényesebb fejezetének.

A keresztény iratoknak köszönhetően Chaja (Helén) szabadon sétálhatott a városban. Megváltoztatta az arcát, a haja szőke lett. Így könnyen eljuthatott bárhová, megtéveszthette a nyilasokat. A Vöröskereszten keresztül élelmet biztosított, és bátorságával és elszántságával több embernek reményt adott a túlélésre, életet mentve jelentős kockázat árán.

Braun Irén is tanúja volt munkájának, amikor a háború utolsó két hónapját egy védett házban töltötte Budapesten, a Vadász utcai “Üvegházban”, ahol körülbelül 3000 ember tolongott és ahol minden perc életet vagy halált jelentett. Az áldozatos emberek között, akik gondozták és elrejtették őket, ott volt Chaja (Helen).

A háború után Braun Irén kereste. 2010-ben sikerült megtalálnia Izraelben. Chája (Helén) és férje, Mose Kleinmann négy gyermeket neveltek fel. Szerénysége akkor is megmaradt, mert nem szerette beszélni az érdemeiről. Chaja (Helén) évekig tanított, több generációt tanított a jóra, és a mai generációknak példaként szolgál az élete.

A Chajával (Helen) kapcsolatos információkat Braun Irén szolgáltatta Demjénné Kovács Ernának: Két évszázad együtt. A nagykaposi zsidóság története.