Dnes Vám musím napísať ešte toto.

Mesto tvoria budovy, ale charakter mesta definujú medziľudské vzťahy. Áno, nie všade je dokonalý trávnik. Ani nám doma sa nedarí ho udržiavať dokonale. Nie všade je dokonale čisto, pretože nás tu žije 9000, ale mesto nie je iba trávnik, alebo budovy. Nie sú to iba schody. Nemáme noblesné vinárne s terasami, ale máme niečo iné. Pozdravy, úsmevy, otázky a odpovede. Poznáme sa, vieme sa pohádať, môžeme nesúhlasiť, ale vždy sa môžeme jeden na druhého spoľahnúť, keď treba. Občas sa vraciam z nejakého veľkomesta, väčšieho ako je to naše, a vtedy mi zvykne napadnúť báseň Milana Rúfusa :
Viem jedno hniezdo. Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti je
mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.
To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu,
kto si bude smieť odomknúť
i zamknúť jeho bránu,
kto pluhom krájať ako chlieb
zem, Bohom darovanú.
Viem jedno hniezdo, rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.
Môj dobrý Bože, zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
Ach, aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
Dnes je 1. september. Deň, kedy začala druhá svetová vojna, ktorá sa dotkla 61 krajín sveta. Nebojujme. Nechoďme cestou vojny, ani tej kultúrnej. Slovákov, Maďarov, Čechov, Rusínov, Rómov, Židov, Ukrajincov i Nemcov, ktorí žijú v našom meste poznáme. Poznáme sa navzájom. Máloktorý/maloktorá z nás má čistý etnický pôvod, pretože láska na to nikdy nebrala ohľad. Preto nemalo, nemá a nikdy nebude mať zmysel bičovať národnostné, nacionalistické alebo etnické vášne. I keď má naše malé mesto nedostatky, má aj veľa čestných, erudovaných, inteligentných a talentovaných ľudí, ktorí sa môžu spojiť a posunúť ho ďalej ešte viac. Je úlohou našej generácie nezabúdať na minulosť, poučiť sa z chýb, ktoré sa udiali, odmietnuť všetky nenávistné ideológie a budovať mierumilovné ? a slobodné spoločenstvo hrdých ľudí, ktorí sa nikde vo svete nestratia.