ZATVORTE OČI, MÁM PRE VÁS PREKVAPENIE – Spracoval : PhDr. Štefan Töviš

Wellington, U.S.A., 2007
Šestnásťročný Daniel Petric si kúpil počítačovú hru Halo 3, a to aj napriek
zákazu svojho otca. Keď na to otec prišiel – v t. č. hrával hru už osemnásť
hodín denne – zobral mu hru a zamkol v trezore.
Po jednom mesiaci sa Danielovi podarilo dostať do trezoru. Okrem hry
z neho vybral aj pištoľ a následne vošiel do spálne svojich rodičov so
slovami: „Zatvorte oči, mám pre vás prekvapenie“.
Svoju matku zastrelil, otec napriek vážnym zraneniam prežil.
Toľko, správa z tlače.
Z hľadiska filozofickej antropológie, možno snáď vysloviť úsudok, že ľudia
závislí od počítačov, chatu, emailu – virtuálneho sveta – sa transformujú na
„virtuálnych“ ľudí.
Reálny pocit spolupatričnosti, túžba niekam patriť, potreba nových podnetov a skúseností, pocit uspokojenia, otvorenosť už po krátkej známosti, vytváranie ilúzie blízkosti, sú len časťou prvkov v hierarchii ľudských hodnôt. Žiaľ, nezodpovedajú ekvivalentu reálu, ale iba a len ekvivalentu virtuálneho, teda neskutočnému.
Existenciálna podstata človeka sa deformuje ak aj nie ruinuje.
Bubny bijú hlasno na poplach. Pribúda množstvo príručiek, návody
pragmatických postupov pre udržanie reálneho jestvovania človeka.
V spektre týchto postupov, metodík a návodov, nájdete rôzne. Od amerických letných odvykacích táborov pre deti a mládež až po čínske experimenty s nanometrovými vlnami, kde postihnutí /závislí od počítačov/, sú izolovaní od okolitého sveta a dostávajú mierne elektrošoky. Reálny existenciálny potenciál týchto ľudí, začína mať trhliny aj iného kruhu
a charakteru. Okrem vyššie uvádzaných „pozitív“ – ako ukázala jedna britská štúdia – „sú deti a mládež závislí na týchto elektronických médiách, menej šťastní, ako vzorka detí a mládeže, ktorá nebola na nich závislá“. To
v konečnom dôsledku znamená, že takýto druh virtuálneho elan vitalu
/životnej energie/, nemá nič spoločné s reálnymi statusmi existenciálneho žitia, práce, lásky a s ďalšími prvkami Maslowovej teórie hodnôt.
Označovanie takýchto detí, mládeže, či dospelých z hľadiska medicínskej
kategorizácie je v krajinách sveta, rôzna.
Psychiater Goldberg /USA/ už v roku 1995 označil tento typ závislosti termínom IAD /závislosť od internetu/. Čína pred dvoma rokmi, klasifikovala závislosť od počítačov ako chorobu. Z Británie je známy prípad študenta univerzity, ktorý opakovane nedokázal prestať s pirátskymi útokmi na počítače bánk – a porota ho uznala za nepríčetného, a teda nezodpovedajúceho za svoje prečiny.
Na chvíľu sa však vráťme opäť k existencii – základnému pojmu rovnomenného filozofického smeru. Existencia v takomto chápaní je sebautvárajúca a aktívna, a to svojim konaním slobodnou vôľou, rozhodovaním a preberaním a to svojim konaním slobodnou vôľou, rozhodovaním a preberaním zodpovednosti.
Avšak aká je to existencia, keď vplyv virtuálnej reality vedie až k takým
excesom ako napr. rozvod Amy Taylorovej z Newonay vo Veľkej Británii.
Rozviedla sa s manželom preto, lebo jeho digitálny dvojník z hry Second Life si odskočil k digitálnej prostitútke.
Zámerne sa okrem úvodnej pasáži nevenujem celému radu známych
dramatických a tragických stretov dvoch svetov. Nášho – reálneho – so svetom virtuálnym – nereálnym.
Áno, chtiac – nechtiac atakuje textovanie: rozdelenie mysle – schizofrénia, kedy si človek o. i. vytvára umelý svet. Pravda toto tvrdenie – napriek atakovaniu textovania – nie je v správne. Podobnosť akokoľvek paradoxná – je iba podobnosťou.
Ak reflektujeme – empiricky – v doterajšom vývoji a histórii človeka
prostriedky prostredníctvom ktorých sa dostával do „virtuálneho sveta“
/psychotropnými látkami, hubami, syntetickými látkami, etylénom a. i ./, vidíme podobnosti, ale aj markantné rozdiely. Fenomén „inakosti“ v jednom i druhom ponímaní má iba jeden spoločný faktor, a tým je „odmena“ vo forme slasti, šťastia…
Fenomenálny herec, Jozef Króner vo filme Juraja Jakubiska, Tisícročná včela v jednom zo svojich vystúpení hovorí:“…zdá sa, že pravda je niekde uprostred.“
A práve „zdá sa, že pravda je niekde uprostred“ možno vo vzťahu k závislostiam na počítačoch a počítačových hrách brať teraz ako východisko k formulovaniam záverov tohto príspevku. Najskôr sa však musíme pozrieť na sídlo ľudskej existencie – mozgu.
Od Aristotelových čias hovoríme o dvoch aspektoch šťastia: hedónii
a eudaimónii. Hedónia, alebo inak slasť sa opisuje ako vedomý pocit
prijemného prežívania. Eudaimónia je vznešenejšia forma prežívania šťastia zo zmysluplného žitého života, ktorý je plný vyšších hodnôt.
Vďaka moderným zobrazovacím metódam mozgu /MRI, CT/ už vieme opísať
princíp dosahovania šťastia a slasti z filozofického a psychologického hľadiska.
František Koukolik v knihe Lidský mozek popisuje práce viacerých vedeckých tímov, ktoré lokalizovali sieť veľkého rozsahu, tzv. hedonického mozgu. Táto sieť alebo lepšie siete veľkého rozsahu sa nazývajú „systém odmeny“. Aby bol systém odmeny funkčný, využíva na predávanie informácií rôzne druhy neutransmiterov. Profesorka Lorreta Grazianová – Brenningová z Kalifornskej Univerzity sa zaoberá štúdiom neurochemických procesov fungovania mozgu cicavcov. Podľa profesorky je pocit šťastia vlastne len zaplavenie mozgu tými správnymi chemickými látkami. Tieto látky sú neutransmitery /prenáši/ , ktoré umožňujú medzibunkovú komunikáciu. Systém odmeny je fundamentálny
neuronálny systém, ktorý nás drží pri živote. Pokiaľ vykonáme niečo, čo prispieva k nášmu prežitiu, náš mozog nás za to odmení. Vďaka odmene sme šťastní.
Hlavným neurotransmiterom /prenášačom/ systému odmeny je dopamín.
Okrem neho, vstupujú do procesov aj iné neutrasmitery, napr. serotonín,
oxytocín, enforfín a mnohé ďalšie.
● Serotonín, ktorého hladiny stúpnu vždy, keď dosiahneme vyššie postavenie na sociálnom rebríčku.
● Oxytocín je neutransmiter bezpečia, spolupatričnosti, dôvery a lásky.
● Endorfín, mnohí poznajú. Je to hormón, ktorý nám pomáha prekonať bolesť.
Endorfín sa vyplavuje aj pri akomkoľvek pohybe. Keby sa nevyplavoval, bolelo by nás každé ohnutie prsta pri písaní každého písmena tejto vety.
● Nespokojný mozog.
Pokiaľ človek nedostáva dostatočné dávky neutransmiterov, ktoré umožňujú prežívanie spektra pocitov šťastia, ozve sa nespokojný mozog. Ten vedie človeka k tomu, aby sa snažil o pocit šťastia.
To je dôvod, ktorým možno vysvetliť jav, prečo ľudia po skončení s fajčením
začínajú priberať. Potrebujú nahradiť nedostatok slasti niečím iným, čo môže byť napríklad jedlo.
Evolučne máme dané podnety, ktoré nám spôsobujú slasť: vzduch, voda,
potrava, sexuálny partner, bezpečie a vyššie postavenie na sociálnom rebríčku.
Chemické látky, ktoré vytvárajú závislosť, ako napr. nikotín, drogy, počítačové hry, alkohol tento systém aktivujú výraznejšie ako prirodzené podnety. Tieto látky falošne sprostredkúvajú umelý pocit šťastia.
Doktor Koukolík hovorí: „Je to zmluva s diablom. Zmluva s diablom preto, že v istom okamžiku, vás diabol so sebou stiahne do pekla a to tým, že vám
prestane dávať akúkoľvek odmenu za dávku drogy, a vy už nevyužívate
psychoaktívnu látku preto, aby ste pociťovali blaho, ale preto, aby vám nebolo zle“.
Podľa štúdií sú závislosťou od internetu, ohrození viac muži ako ženy. Ide
predovšetkým o mužov s nízkou sebadôverou, ktorí majú ťažkosti
s nadväzovaním vzťahov. V sieti hľadajú uspokojenie z komunikácie
s ostatnými užívateľmi. Silným motívom je aj potreba hľadať nové podnety
a túžba niekam patriť, mať pocit spolupatričnosti.
Štúdie dokazujú, že internet je médium, ktoré samo osebe človeka neohrozuje. Poskytuje však užívateľom anonymitu a umožňuje prejavovať emócie rýchlejšie ako v reálnom živote. Ľudia cítia uspokojenie – od mozgu dostanú „odmenu“.
Návykové sú nielen počítačové hry, ale aj prenosné zariadenia – mobily,
vreckové počítače a. i .
V Európe sa pri liečbe týchto závislostí venujú každému pacientovi
individuálne. Ak sa dostane do depresie , pretože nemôže hrať predpisujú mu lieky. Dôležité je definitívne prestať s hraním hier. Vzhľadom na vývoj techniky a čoraz dokonalejšie hry je to však veľmi ťažké.

Z perspektívneho hľadiska sa javí medicínsky blízko, riešenie v tom, že
nedávno bola objavená látka, ktorá blokuje závislostný problém. Lekársky
výskum je t. č. štádiu experimentov na myšiach – tak ako tomu bolo
v prípadoch iných vyvinutých liekov.
Zdá sa teda, že svitá, a pandémia závislosti bude nakoniec porazená.
Výhoda tohto vyvíjaného lieku tkvie v jeho univerzálnosti, Bude pôsobiť
i v prípadoch drogových, alkoholických a iných závislostí, vrátane hier.

Zdá sa teda, že svitá, a pandémia závislosti bude nakoniec porazená.
Výhoda tohto vyvíjaného lieku tkvie v jeho univerzálnosti, Bude pôsobiť
i v prípadoch drogových, alkoholických a iných závislostí, vrátane hier.

Spracoval: PhDr. Štefan Töviš