8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom

V úcte máme veľa sviatkov.

No jeden z nich by sme si mali pripomínať do posledného dychu.

Za našich starých rodičov.

Za milióny nevinných.

Za civilizovanosť ľudstva.

Proti fašizmu, fašistom a ich súčasným odporným adorantom.

Proti novodobému moru fašizmu!

8. mája v roku 1945 končí 2. svetová vojna, najhoršia vojna všetkých čias. 60 miliónov mŕtvych, zverstvá aj na bojiskách, 10 miliónov mŕtvych v koncentračných táboroch. Memento aj pre dnešné dni, že aj malý psychopat vie urobiť veľké peklo na zemi.

Tí, ktorí budú rečniť na oslavách 8. mája budú bezpochyby apelovať na to, ako musíme prejavy extrémizmu poraziť. Extrémizmus nie je iba záľuba v extrémoch. Extrémizmus je nebezpečný aj dnes, kedy sa viac považuje za určitý politický smer. Svetové encyklopédie uvádzajú, že ide o neschopnosť realistického vyhodnotenia politickej situácie, neochotu ku kompromisom, používanie násilných a nedemokratických prostriedkov.

Odstrániť extrémizmus sa nám nedarí ani v tejto dobe, pretože okrem nevyhnutnej nespokojnosti stále existuje v spoločnosti aj miera zloby a nemyslenia.

Moralizovanie, ilúzia o tom, že sa stačí “o tom” rozprávať, počúvať, niekedy iba na pol ucha nestačí. Patálie tohto tisícročia nás ešte čakajú. Stačí si pomyslieť na klimatické zmeny, na nenávisť, ktorá v mnohých bujnie aj dnes, na burcovanie ľudí, na vyvolávanie konfliktov medzi ľuďmi, ktorými mnohí nesledujú nič iné ako vlastné politické ciele. S novými krízami pravdepodobne budú pribúdať aj zástancovia záhuby kohokoľvek a čohokoľvek, ale nech sa nenaplnia slová filozofa, že ten, kto zabúda na svoju históriu, bude nútený si ju zopakovať.

Na záver tohto názorového príspevku si želajme, aby sme v našom malom a pokojnom mestečku vo Veľkých Kapušanoch aj naďalej žili s úsmevom na tvári, s rannými pozdravmi, bez akýchkoľvek prejavov extrémizmu, ktoré súvisia s národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, alebo sexuálnou orientáciou.