Vymieranie hmyzu je extrémne rýchle, do konca storočia môže zmiznúť. Prvá globálna štúdia hovorí o katastrofálnych dôsledkoch

Vymieranie hmyzu

Hrozivú prognózu prináša vedecká analýza uverejnená vo vedeckom časopise Biological Conservation. Analýza sumarizuje a vyhodnocuje výskumy populácie hmyzu z rôznych regiónov a krajín a ponúka tak vôbec prvé celosvetové výsledky a prognózy. Celkovo sa autori pozreli na 73 výskumov hmyzu zo všetkých kútov sveta. Azda najhrozivejšia je situácia v Portoriku. Za posledných 35 rokov tam vymrelo 98% hmyzu.

Hmyz, to je viac ako milión známych druhov živočíchov a odhadom desaťtisíce, ktoré človek stále nepozná. Početnosťou tento taxón prevyšuje populáciu ľudstva minimálne 17-násobne. Hmyz je nevyhnutnou súčasťou života na našej planéte. Len vďaka nemu dokážu prirodzené ekosystémy fungovať a existovať, poskytuje potravinovú základňu pre ďalšie živočíchy, opeľuje kvety, stará sa o vegetáciu, zabezpečuje chod prírody. Bez hmyzu, naša planéta existovať jednoducho nemôže.

„Ak strate hmyzu nezabránime, bude to mať katastrofálne následky na ekosystémy aj na prežitie ľudstva„, povedal Francisco Sánchez-Bayo, spoluautor analýzy Worldwide decline of the entomofauna: A review of its drivers. Ročný pokles celosvetovej populácie hmyzu o 2,5% označil za šokujúce číslo. Tvrdí tiež, že situácia nabrala za posledné dve desaťročia alarmujúce rozmery.

                                                  foto zdroj : topfoto1.sk

Príčiny a dôsledky

Autori analýzy označujú za hlavnú príčinu rapídneho poklesu populácie hmyzu intenzívne poľnohospodárstvo a s ním súvisiace využívanie pesticídov. Ďalšími faktormi, ktoré celosvetovú situáciu zhoršujú sú zmeny klímy a vysoká miera urbanizácie. Príčina stavu však závisí od lokality.

Kým v západnej Európe či Severnej Amerike je najvýznamnejším faktorom práve intenzívne poľnohospodárstvo, v krajinách, kde prevláda to extenzívne, sú za hlavnú príčinu považované klimatické zmeny. Práve takto si vedci vysvetľujú extrémny pokles populácie hmyzu v Portoriku. Miestne druhy boli celé tisícročia zvyknuté na stabilné klimatické podmienky a aj na tú najmenšiu zmenu reagovali veľmi citlivo. Výsledkom je pokles o 98% za posledné tri desaťročia.

Dôsledok celosvetového poklesu populácie hmyzu je zrejme jasný každému. V prvom rade sú ohrozené vtáky, cicavce, plazy, obojživelníky aj ryby, ktoré sa hmyzom živia. V druhom rade sú ohrozené kvety, kríky a stromy, o ktoré sa hmyz prirodzene stará. V neposlednom rade je ohrozený človek, ktorý aj keď si to často neuvedomuje, nemôže na Zemi bez nižších foriem života existovať. Je to ako s domčekom z kariet. Ak by spadla jeho horná časť, je to katastrofa, no jeho základy ostanú neporušené a je možné ho ďalej budovať. Ak sa však preborí v základoch zrúti sa všetko, čo je na nich postavené.

Riešenie?

Autori analýzy ponúkajú okrem hrozivého scenáru aj riešenie. No nie je vôbec jednoduché. Ak chceme zachrániť hmyz, musíme obmedziť intenzívne poľnohospodárstvo a využívanie ťažkých pesticídov. Práve intenzívne poľnohospodárstvo však zabezpečuje ľuďom obživu tam, kde je ľudí veľa a poľnohospodárskej pôdy málo. Intenzívne poľnohospodárstvo, spočívajúce vo vysokej produkcii na malej rozlohe, je nástrojom ako uživiť celé národy. Zdá sa, že stojíme pred Sofiinou voľbou.

zdroj: interez.sk