Potulky po okolí. VOJANY a nález bronzového meča spoločenskej elity z mladšej doby bronzovej.
Artefakt pochádza zo zbierky Krajského múzea v Prešove a fotografie zverejňujeme so súhlasom múzea.
Meč z Vojan sa medzi nálezmi mečov doby bronzovej vyníma svojou osobitosťou; zatiaľ je bez analógií.
V dobe bronzovej (medzi dobou medenou a železnou) vznikali prvé špecializované zbrane, z ktorých najúčinnejšími sa stali meče. Vyrábali sa liatím do tzv. stratenej formy, ktorá sa v závere procesu výroby rozbila, takže každý artefakt vyrobený týmto spôsobom bol originálom. Meč v tomto období, teda v mladšej dobe bronzovej ešte nebol masovo nasadzovanou zbraňou, ale len vlastníctvom a atribútom spoločenskej elity.
Zbrane pravdepodobne slúžili ako insígnie moci, ukazovateľ spoločenského postavenia, ale zároveň sa používali pri násilných konfliktoch.
Zbraň mala počas histórie ľudstva vždy svoju mystiku. Majitelia svoje zbrane pomenovávali, aplikovali na ne ochranné symboly. Pre bojovníka bola zbraň jeho identitou. Bol to veľmi osobný vzťah, preto je pochopiteľné, že vysokopostavený človek v spoločnosti vyjadroval svoje postavenie práve zbraňou. To sa však nevylučuje s využitým zbrane v boji. (Vojenstvo doby bronzovej: Ako sa bojovalo pred 3600 rokmi? (lumyd.eu))
Vojanský meč je veľmi vzácnym zbierkovým predmetom Krajského múzea v Prešove ( má ich dva, okrem Vojanského ešte meč z Kračúnoviec).
VOJANSKÝ MEČ.
Ako sme natrafili na tento poklad, prečo o ňom nikto nevie, prečo je v Prešovskom múzeu, Vám priblížime v článku.
Na meč sme natrafili náhodou pri hľadaní zdrojov k inému článku a už sme ho nepustili, neuspokojili sme sa s článkom iba s nákresom, ale rozhodli sme sa nájsť meč a priniesť Vám pohľad na originálno-jedinečnú zbraň spoločenskej elity z nášho okolia z mladšej doby bronzovej. Aby ste aj Vy videli ,,náš poklad,, z obdobia asi 1 200 – 700 rokov pred Kristom. Iné delenie uvádza mladšiu dobu na našom území (1350-1000 p. n. l.) Týmto mečom tu bojoval niekto ,,vyššie postavený,, ,ale o tom by nám viac mohli povedať archeológovia.
Prekvapil nás nielen nález, ale aj skutočnosť, že o takom poklade z nášho okolia nikto nevie.
Klopeme imaginárne na dvere archeológov, historikov poukazujeme na okolie, dožadujeme sa pozornosti. A sú veľmi zlatí. Ale nejdeme predbiehať udalosti.
V našom okolí sa odkrývali niektoré pamiatky v 60 a 70 rokov minulého storočia, ale mnohé štúdie píšu odporúčame pokračovať.
Dokonca sa nepracovalo s už známymi pamiatkami akým je napr. kaštieľ v Boťanoch. Tam sa napr. za 50 rokov mohli odkryť a zakonzervovať základy ako sú na Hlavnej ulici v Košiciach ( a koľko pokladov by sa pritom našlo).
NÁLEZ MEČA.
Na meč narazil pri práci bagrom údajne v hĺbke 3 m bagrista J. Karohňak v septembri 1960 pri stavbe hrádze približne 2 km od Vojan (vtedy okres Trebišov), na ceste medzi Vojanmi a Raškovcami. Meč sa pri náraze bagra prelomil.
Pozoruhodný bronzový meč odovzdal Okresnému múzeu v Prešove ing. Kočán, vedúci Pozemných stavieb v Prešove.
Preto je tento poklad v Prešove.
Opis meča:
Valcovitá rukoväť meča je zosilnená dvoma vysokými prstencovými rebrami a zakončená ploským kruhovitým kotúčom, z ktorého vyčnieva tupá hrotnatá vypuklina, umiestená trochu excentricky.
Listkovitá, pod rukoväťou slabo vykrojená čepeľ sa bezprostredne spája s ramienkami trojuholnikovite rozšírenej spodnej časti rukoväti. Stredom jednej i druhej strany čepele prebieha pozdĺžne výrazné úzke rebro trojuholnikovitého prierezu, zhora slabo zaoblené.
Rebrá rukoväti sú ohraničené jednoduchou (horné zdola i zhora a dolné zhora) a dvojitou ryhou (dolné rebro zhora) a sú zdobené striedavo skupinami zvislých a vodorovných rýh.
Po bokoch rebier prebieha na rukoväti girlanda oblúčkov. Ramienka spodnej časti rukoväti sú strechovite lomené a na obidvoch stranách zdobené šrafovanými trojuholníčkami. Ostrie čepele meča je na jednej i druhej ·strane pri okrajoch zdobené tromi pozdĺžnymi líniami; jedna z línií je neúplná.
Meč je pokrytý jemnou, lesklou, miestami i drsnejšou zelenkavobelasou patinou. Koniec hrotu bol hákovite ohnutý.
Dĺžka meča je 59,3 cm.
Meč z Vojan sa medzi nálezmi mečov doby bronzovej vyníma svojou osobitosťou; zatiaľ je bez analógií. Typologicky síce pripomína meče liptovského typu, no niektorými detailmi rukoväti, najmä jej valcovitou časťou a trojuholníkovite rozšírenými ramienkami nad čepeľou sa od nich podstatne líši. Pozoruhodná pri tomto meči je i okolnosť, že ho liali v jednom kadlube, plastická rebro na spodnej strane kotúča rukoväti svedči, že išlo o dvojdielny kadlub.
Príbeh spracovania článku a ako sme sa dostali k fotkám meča.
Po informáciách zo Študijných zvestí z roku 1961 našim prvým krokom bolo zistiť skutočnosť, či meč ešte existuje, či napriek svojej viactisícovej minulosti prežil posledných 60 rokov od nálezu a ak áno, kde sa momentálne nachádza.
Keďže bol v roku 1960 odovzdaný do Prešovského múzea pátranie sme začali tam. Musím napísať, že sme sa skontaktovali s fantastickými ľuďmi a s veľmi ľudským, ochotným prístupom Prešovského múzea pod vedením riaditeľa PhDr. Ľuboša Olejníka, PhD , ktorý našej žiadosti vyhovel (a Mgr. Erik Ondria, PhD. historik a Mgr. Jakub Šnajder, dokumentátor, správca archívu, historik, ktorí s nami spolupracovali).
Pán Ondria mal osud meča veľmi na srdci, nezabúdal na nás posúval a radil nám v pátraní, v postupe a preskúmal, zisťoval všetky možné informácie o meči. Sériu fotiek , ktorú našiel a ktoré vidíte vyhotovila ich fotografka ešte pred niekoľkými rokmi, keď v múzeu archeológ pôsobil a dával fotografovať zbierkové predmety zo svojej zbierky.
Pán Šnajder nám poslal sken katalogizačnej karty k zbierkovému predmetu, ktorého súčasťou je aj fotografia predmetu. Nakoľko katalogizačná karta je interným materiálom múzea tú nezverejňujeme.
Príbeh Vojanského meča sme neuzavreli. Koncom septembra do múzea nastúpi nový archeológ ( fond Archeológie aktuálne nemá správcu), ktorého potom poprosíme o aktuálnu fotografiu predmetu a článok doplníme.
Ak by ste v súčasnosti prechádzali cez Hanušovce nad Topľou (organizačná jednotka Prešovského múzea) meč si môžete pozrieť tam, nakoľko je vystavený v inštalovanej expozícií archeológie.
Čo nás ešte napadá v súvislosti s Vojanským mečom.
Kontaktovať obec Vojany článkom, ďalšími informáciami. Načrtnúť možnosť ďalšej práce s artefaktom, ako napr. práca s múzeom, vyhotovenie kópie meča, vystavenie kópie s popisom na obecnom úrade, alebo zriadenie pamätnej muzeálnej izby cez projekt, nakoľko máme pre nich pripravený ďalší veľký historický článok. Izbička by sa postupne naplnila.
Komu patril meč?
Už vieme, že vyššie postavenému človeku. A tých nebolo veľa.
Keby bol pán bagrista dával väčší pozor pri bagrovaní. ….
Keby. Možno by našiel pohrebisko, možno sídlisko. Napovedá tomu skutočnosť, že ho našiel pri stavaní hrádze, teda neďaleko od vody a hĺbka nálezu 3 m. Ľudia v tejto dobe bývali pri vode. A možno aj videl pán bagrista stopy, ale zdržalo by to prácu….. Vieme my?
Nepredstavujte si človeka z doby bronzovej ako nejakého pračloveka. Boli to ľudia ako my. Doba bronzová trvala 1400 rokov a na našom území ju v súčasnosti rozdeľujeme na ranú a staršiu , strednú , mladšiu a neskorú.
Meč pochádza z doby mladšej, keď mohylový rituál pochovávania nahradil žiarový, čiže spaľovanie. 
Zdroj fotografie: Lužická kultúra: Hľadanie pôvodu a „pravej tváre“ archeologického fenoménu (lumyd.eu)
Rekonštrukcia podoby človeka staršej doby bronzovej v skanzene Trczinica (PL) foto: V.Struhár
Presúvajúci sa ľud niektorej z mohylových kultúr (vľavo) strednej doby bronzovej. Vpravo umelecká predstava o náčelníkovi.
Nuž a v mladšej boli ešte vyspelejší.
Zdroje:
Krajské múzeum v Prešove
Budinský – Krička Vojtech: Nález bronzového meča vo Vojanoch. ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED V NITRE, ŠTUDIJNÉ ZVESTI AÚSAV, č.6 ,NITRA 1961
KUŠNÍR, Jozef a KOL. 2015. 70 rokov Krajského múzea v Prešove. Prešov: Krajské múzeum v Prešove
Doba bronzová, obdobie popolnicových polí (archeologiask.sk)
maps.arcanum.com
vedanadosah.cvtisr.sk
www.hradiska.sk
Lužická kultúra: Hľadanie pôvodu a „pravej tváre“ archeologického fenoménu (lumyd.eu)
Pridaj komentár