Z listu Jarušky z Lidíc. Odpusť, že na tobě chci jídlo a vím že ti nepřibývá, ale máme tu hlad. O deň nato, bola aj Jaruška prevezená do vyhladzovacieho tábora Chelmno a zavraždená v pojazdnej plynovej komore.
akademická sochárka Marie Uchytilová.
Vracím ve jménu míru 82 dětí národa na jejich rodnou pláň
jako varující symbol miliónů zavražděných dětí
v nesmyslných válkách lidstva.
Po sochách posílám poselství srozumění národům
Nad společným hrobem dětí se usmiřuje s domem dům…
jako varující symbol miliónů zavražděných dětí
v nesmyslných válkách lidstva.
Po sochách posílám poselství srozumění národům
Nad společným hrobem dětí se usmiřuje s domem dům…
K tejto strašnej tragédií nič nechcem dodať a ani nemôžem. Cítim nekľud nad dobyvačnými maniermi národov, ktoré majú pocit, že sú nadriadené, že im patrí cudzie územie a v tej svojej šialenej predstave viedli a vedú vojny na cudzích územiach.
Cítim a prežívam smútok detí zo súsošia. Smútok z ich tváre. Hrôzu, ktorú prežívali, keď ich pozbierali. Ke´ď sa deti starali o deti. Keď ich zavreli v mobilných plynových autách…..
Nech rozprávajú fotky detí. Zavraždených v Chelmne. Toto sú ich posledné fotografie, alebo fotografie, ktoré sa zachovali, často robené, keď boli mladšie.
To súsošie to nie sú iba sochy. ……To sú tieto detské tváričky.
Z dopisu 15leté Marušky Šroubkové ( lidického dítěte a bratr Pepa ), Lodž 1. červenec 1942:
“Milý strýčku a tetičko!
Pozdrav a vzpomínku z Polska zasílá Pepoušek a Maruška. Jsme zde samé děti. Nevíte kde je tatínek? Kde je maminka? Prosíme Vás, kdybyste nám mohli něco zaslati. Náš majetek je to, co máme na sobě. Potřebujeme toho mnoho.
Prosím Vás kdyby ste Pepouškovi někde něco sehnali a mně kdyby ste mohli, tak také. Mimo toho bych potřebovala několik jehel a cívku bílých a cívku černých nití.
Máme zde každý jen jedny střevíce a jedny punčochy. V sobotu zde budeme tři neděle a vůbec se nepřevlékáme. Dále kdybyste nám poslali nějaké něm. peníze, nejlépe kovové koruny, dopisní papíry, obálky a něm. známky. Poraďte se prosím s Číčovskýma, kdyby ti nám snad něco poslali. Také jsem jim psala. Nevíme, jak dlouho zde ještě budeme, ale asi dlouho. Pište ale brzo, podrobnosti v dopise. Kdybyste nám poslali také nějaké jídlo, byli bychom rádi.
Prosím Vás, teď jsem se dozvěděla, že smím psát jen jeden dopis, tak kdybyste to dali přečíst dědečkovi a babičce do Chýně, vím, bude jim to líto, ale nemohu si pomoci.”
S pozdravem Pepoušek a Maruška”
Dopis pokračuje na druhé straně:
“Milý dědečku a babičko!
Předem přijměte srdečný pozdrav a vzpomínku z Polska. Přední otázky zodpovědět nemůžete? Prosím vás poslala byste Pepouškovi nějaké punčošky? A kdybyste mohla pošlete nám sem 2 lžíce, hřeben, ručník, tužku a třeba i nějaké jídlo. Zaplať Vám to Pán Bůh.
S pozdravem Pepoušek a Maruška.”
( Jak 8letý Pepoušek Šroubek tak jeho 15letá sestra Maruška budou pravděpodobně zavražděny již následujícího dne, 2. července 1942 v pojízdné plynové komoře tábora Chelmno ).
Zdroj: Osudy lidických a ležáckých dětí
//Kloky//
Z dopisu desetileté Jaroslavy Štorkové
“Srdečný pozdrav z Polska zasílá Jaruška. Tetičko nevíš něco o mamičce a tatíčkovi? O tatíčkovi nevím již 3 neděle a o mamičce 16 dní. Náš majetek je to, co máme na sobě a proto Tě prosím kdybys byla tak dobrá a kdyby bylo možno tak mně něco zaslala. A to hlavně nějaké jídlo a prádlo. A prosím Tě ještě o dopisní papír a německé známky a cívku nití a nějaké jehly. Tetičko máme třikrát denně jíst a málo. Odpusť že na tobě chci jídlo a vím že ti nepřibývá ale máme tu hlad. Nevíš něco o Lidicích? Tetičko prosím Tě zašly mi na tebe pořádnou adresu. Srdečný pozdrav a mnoho pusinek zasílá vaše neteř Jaruška. Odepište ihned.”O pouhý den později, 2. července 1942, bylo 81 dětí, mezi nimi i Jaruška, z Lodže převezeno do vyhlazovacího tábora Chelmno a tam zavražděno v pojízdných plynových komorách.
Zoznam zabitých a mŕtvych Lidických detí
Príchodu 88 lidických detí do tábora v Lodži predchádzal telegram od veliteľa bezpečnostnej polície a SD v Prahe SS – Obersturmbannführer Fischer, poslaný do miestneho presťahovaleckého centra, prípadne jeho vodcu SS – OberSturmbannfouh rer Hermann Krumey, sudetský nemecký z Šumperk.
“Na vyššiu objednávku bola obec Lidice vyhladená po atentáte na Heydricha. Mužská populácia bola vyhladená, ženy odvezené do koncentračných táborov.
Deti sa testovali či sú schopné alebo nie. Neschopných vám odovzdáme a treba ich poslať na cestu cez váš poľský tábor.
Pravidelným vlakom prídu v sobotu 13. Jún 1942 o 21:30. Postarajte sa o prevzatie a okamžite poslať do príslušného tábora.
Podľa veku má päť detí 1 až 2 roky, šesť detí 2 až 4 roky, pätnásť detí 4 až 6 rokov, šestnásť detí 6 až 8 rokov, dvanásť detí 8 až 10 rokov, tridsaťšesť detí má od 10 do 16 rokov. Deti si so sebou neberú nič, len to, čo majú na sebe. Určitá špeciálna starostlivosť nie je žiaduca. “
Štyri dni po príchode Lidických detí do Lodže poslal Krumey jednotke IV B 4 Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu v Berlíne list, ktorý prerokoval a tiež objednal tzv. Špeciálne opatrenie (teda prakticky vražda bez súdneho konania). V telegrame bolo napísané:
“Prosíme Vás z IV B 4 o urgentnú správu, čo by sa malo stať s deťmi. “
Práve v Lódzi si po niekoľkých dňoch pobytu Lidických detí vybral vedúci miestneho pretekárskeho a presídľového úradu Walter Robert Dongus medzi deťmi ďalších 7 detí, vhodných na prevýchovu. Tieto boli následne odovzdané úradnému orgánu v Lodži. Boli to:
Marie Doležalová ( narodená v r. 1932 )
Emilie Frejová (narodená v Somalilandu) 1934 )
Václav Hanf (ur. 1934 )
Anna Hanfová (rodená v Taliansku) 1931 )
Marie Hanf (narodená v Taliansku) 1930 )
Eva Kubíková (nar. 1937 )
Vera Vokatá (nar. 1935 )
Týchto sedem detí odviezli do kláštora v Lodži, kde sa im venovala o niečo lepšia starostlivosť. Boli okúpaní, vyzlečení, prezliekli sa a lepšie jedlo. Odtiaľ boli odovzdaní do detského domova v Puschkau pri Poznani, kde sa stretli s deťmi Hany Špotovej a Václavom Zelenkou, ktoré boli vybraté na prevýchovu už v Kladne. V detskom domove sa deti učili hlavne nemecky, potom ich mali odovzdať nemeckým rodinám pod spolok Lebensraum.
Čoraz netrpezlivejší SS – Obersturmbannführer Hermann Krumey vyzval ďalšími dvoma telegramami z 20. a 22. Jún 1942 položil svoju otázku, ako sa vysporiadať s inými deťmi. V týchto telegramoch bolo napísané:
“13. 6. v roku 1942 sem prišlo 88 českých detí z Lidíc. Túto dopravu oznámila veliteľka bezpečnostnej polície a SD Praha. Telegram podpísal SS – Obersturmbannführer Fischer.
V telegrame dňa 17. 6. 1942 som požiadal veliteľa bezpečnostnej polície a SD, aby na IV B 4 zistil, čo sa stane s českými deťmi. Medzitým sa z Úradu pre rasu a presídľovanie našlo 7 detí schopných na prevýchovu.
Keďže nemám správu od IV B 4 ani od šéfa bezpečnostnej polície a SD ako zaobchádzať s deťmi a deti sú bez batožiny, prosím o okamžité hlásenie, čo by sa malo s deťmi stať. “
Krumey potom poslal ďalší telegram, kde doslova píše, že: „nahlásil príchod detí s presvedčením, že sú určené na špeciálne opatrenia. “Takže on vlastne podnecoval k hromadnému vraždeniu Lidických detí.
2. v júli 1942 poslal Krumey Fischerovi telegram do Prahy, v ktorom bolo napísané:
“Podľa telegramu Ríšskeho hlavného bezpečnostného úradu dnes 2. 7. 1942, 81 českých detí, ktoré boli dočasne prevezené do tábora Gneisenau 41, riadne odovzdaných v Lodži. “
Týchto 81 ľudských detí odovzdali gestapu. Toto vydanie bolo de facto rozsudkom smrti. Gestapo sa nikdy neangažovalo do prevýchovy detí, toto bola úloha iných nacistických organizácií. Potvrdenie na odovzdanie od 2. júl 1942 bol priložený dopravný doklad, v ktorom v ľavom rohu bola poznámka „Auto č. JK – 163391.
Posledný písomný záznam o ľudských deťoch je správa 3. dňa. Júl 1942 o stave tábora s poznámkou “odchod”. Následne sa však všetky stopy po deťoch stratia. Ďalšia ich cesta určite viedla do vyhladzovacieho tábora v Chelmne nad Nerremom.
Pravdepodobne o pár dní skôr (streda 1. júl) deti mohli písať korešpondenčné listy príbuzným v Protektoráte (dorazili tam v polovici mesiaca). Až do 4. v júli, dva dni po vražde detí, boli listy v Lodži opečiatkované. Nasleduje menný zoznam zavraždených lidických detí s Dagmar Veselou, ktorú zabili o 5 dní neskôr spolu s deťmi z Ležakov.
1. Josef Brejcha (nar. 1937 )
2. Josef Bulina ( 1930 )
3. Anna Bulinová (rodená v Taliansku) 1928 )
4. Jaroslava Bulinová (nar. 1931 )
5. Jiří Čermák (nar. 1930 )
6. Miloslav Čermák (nar. 1934 )
7. Božena Čermáková (nar. 1932 )
8. Jiří Frühauf (narodený v nemč. 1938 )
9. František Hejma (nar. 1928 )
10. Karol Hejma ( poz. 1934 )
11. Jaroslava Heřmanová (nar. 1939 )
12. Marie Hocková (rodená v Taliansku) 1932 )
13. Věra Honzíková, 13 let. (nar. 1929 )
14. Zdeněk Hroník (nar. 1934 )
15. Božena Hroníková (nar. 1929 )
16. Marta Hroníková (nar. 1941 )
17. Zdeňka Hroníková, (nar. 1930 )
18. Václav Jedlička (nar. 1937 )
19. Charles Karel Kácl (nar. 1934 )
20. Eva Kafková (rodená v Somalilande) 1936)
21. Anna Kaimlová ( narodená 1929 )
22. Jaroslav Kobera ( 1932 )
23. Václav Kobera (nar. 1936)
24. Milada Koberová (nar. v. 1931 )
25. Zdeňka Koberová ( narodená v r. 1934 ) , 8 let.
26. Hana Kovařovská (nar. 1937 )
27. Ľudmila Kovařovská (nar. 1937 )
28. Antonín Kozel (nar. 1935 )
29. Věnceslava Krásová (nar. 1935 )
30. Rudolph Kubela ( str. 1938 )
31. František Kulhavý (nar. 1935 )
32. Jaroslav Kulhavý (nar. 1929 )
33. Miroslav Liška (nar. 1936)
34. Milada Miková (1936)
35. Jitka Moravcová ( narodená v r. 1940)
36. Václav Moravec (nar. 1931 )
37. Karol Mulák (nar. 1930 )
38. Marie Muláková (rod 1927 )
39. Zdeněk Müller, 5 let. (narodený v Somalilande 1937 )
40. Antonín Nerad (nar. 1928 )
41. Alena Nová (nar. 1938 )
42. Milada Novotná (nar. 1927 )
43. Antonín Pek (narodený v nemecku 1934 )
, Známá jsou jeho poslední slova, když na svou maminku zavolal z odjíždějícího autobusu: “Mámo, ať Tě zítra vidím!”44. Emilie Pelichovská (nar. 1927 )
45. Václav Pelichovský (1932)
46. Josef Pešek (nar. 1934 )
47. Anna Pešková (1936)
49. Miloslav Petrák (nar. 1931 )
50. Zdeněk Petrák (nar. 1933 )
51. Jiřina Petráková (nar. 1927 )
52. Zdeněk Petřík ml. (nar. 1941 ), syn místního učitele, 1 rok.
53. Marie Pitínová (nar. 1931 )
54. Stepan Podzemský (nar. 1938 )
55. Věra Prňová (nar. 1926 )
56. Josef Příhoda (nar. 1930 )
57. Anna Příhodová (nar. v. 1926 )
58 Jaroslava Příhodová (nar. 1940 )
59. Věnceslava Puchmeltrová, 13 let. V době lidické tragédie žákyně měšťanské školy v Buštěhradě.
60. Miloslav Radosta (sr. 1936)
61. Václav Rames (nar. 1933 )
62. Jaroslava Ramešová (nar. 1940 )
63. Božena Rohlová (nar. v. 1934 )
64. Jiřina Růžencká (nar. 1929 )
65. Jiří Sejc (nar. 1936)
66. Jiřina Součková (nar. 1930 )
67. Marie Součková (nar. 1928)
68 Miloslav Spal ( 1929 )
69. Jarmila Straková (nar. 1939 )
70. Ľudmila Straková (nar. 1940 )
Jarmila a Ľudmila Straková71. Josef Suchý ( 1941 )
72. Miroslava Syslová (nar. v. 1928 )
73. Josef Šroubek (nar. 1934 )
74. Marie Sroubková (narodená 1927 )
75. Jaroslava Štorková (nar. 1932 )
76. Antonín Urban (nar. 1930 )
77. Vera Věruška Urbanová ( 1937 )
78. Jozef Vandrle (č 1928 )
79. Dagmar Veselá (nar. 1936)
,. Původně byla uznána za schopnou k poněmčení a to již na Kladně, nakonec ale její kati rozhodli jinak. Zavražděna byla v Chelmnu spolu s 11 dětmi z Ležáků 7. července 1942.80. Karel Vlček (nar. 1935 )
81. Jaromír Zelenka (nar. 1940 )
82. Ivan Žid ( str. 1934 )
, zachovaný po ňom školský zošitOkrem týchto detí pravdepodobne zavraždených v Chelmne zomrelo v pôrodnici a Ústave starostlivosti o deti v Prahe alebo v Pražskom ústave na Dykovej ulici ďalších 6 ľudí. Nikto z nich neprežil ani rok. Boli to:
František Černý (6 mesiacov)
Karel Hanžl (3 mesiace)
František Hroník (narodil sa svojej mame Františke v koncentračnom tábore Ravensbrück 28. Október 1942 jej okamžite zobrali a čoskoro zavraždili ).
Vônceslava Kohlíčková (2,5 mesiaca)
Marie Pešková (8 mesiacov)
Anna Straková (3 mesiace)
Okrem Lidických detí boli v júli 1942 zavraždené aj deti z Ležakov v Chelmne. Do tábora priviezli celkovo 11 detí,spolu s nimi tam dorazila Dagmar Veselá, lidická dievčina, ktorú na gymnáziu v Kladne vybrali ako schopnú prevýchovy, no neskôr jej z neznámych príčin bolo toto „privilegum“ odopreté. Napísaná správa od jednotky IV B 4 Hlavného bezpečnostného úradu Ríšskeho úradu v Berlíne potvrdila ich vraždu o týždeň neskôr, 14. júla 1942…
Členové SS si prohlížejí ruiny Lidic
Lidice, die Zerstörung
Na záver, príbeh Janusza Korczaka zo sirotinca. Jeho 10 prikázaní vo vzťahu k deťom. Fotky s deťmi určite poznáte. Ide o tieto:
Wolka Okraglik, Poland – June 2, 2020: Memorial stone to Janusz Korczak (Henryk Goldszmit) at Treblinka II.
Janusz Korczak – vynikajúci učiteľ, spisovateľ, lekár a verejne známa osoba, ktorá trikrát odmietla zachrániť si svoj život. Prvýkrát sa to stalo, keď sa Janusz rozhodol, že nebude emigrovať do Palestíny pred okupáciou Poľska, aby neopustil „sirotinec“ v predvečer strašných udalostí.
Druhýkrát – keď odmietol utiecť z varšavského geta.
A tretíkrát – keď všetci obyvatelia sirotinca už nastúpili do vlaku do tábora a dôstojník SS sa priblížil ku Korczakovi a spýtal sa:
,,Napísali ste knihu: Bankrot malého Jacka?“ Čítal som ju v detstve. Dobrá kniha. Môžete sa stať slobodným.
– A deti?
– Deti pôjdu. Ale vy môžete opustiť vagón.
– Nesprávne. Nemôžem. Nie všetci ľudia sú darebáci.
O niekoľko dní neskôr, v koncentračnom tábore Treblinka, vošiel Korczak spolu so svojimi deťmi do plynovej komory. Na ceste k smrti Korczak držal v náručí dve najmenšie, nič netušiace deti a rozprával im rozprávku.
V podstate sa o Korczakovi nevie nič viac.
Prečítajte si aspoň týchto 10 prikázaní, ktoré tento jedinečný muž odporučil na výchovu detí.
1. Neočakávajte od vášho dieťaťa, že bude ako vy alebo že bude takým ako ste si vysnívali aby bolo. Pomôžte mu stať sa tým, čím ono samé je, nie tým, čím ste vy.
2. Nečakajte od dieťaťa, že vám vráti všetko, čo ste do neho investovali. Dali ste mu vlastný život. Ako by vám to mohlo splatiť? No predsa tým, že aj ono dá život ďalšiemu človeku. To je absolútny prejav vďačnosti.
3. Nevylievajte si na dieťati svoj hnev. Vďaka tomu sa v živote vyhnete mnohým nedorozumeniam. To čo zasejete, budete žať.
4. Neberte detské starosti na ľahkú váhu. Život nám dáva len to, čo dokážeme zvládnuť. Pamätajte si, že detský život je rovnako náročný ako život dospeláka. Dokonca, môže byť komplikovanejší ako ten váš a to až dovtedy, kým dieťa nezíska vlastné životné skúsenosti.
5. Deti neponižujte!
6. Nezabúdajte, že tie najdôležitejšie stretnutia v živote, sú stretnutia s deťmi. Venujte im viac pozornosti, pretože nikdy neviete, čo sa osobnosť sa za touto detskou tvárou skrýva.
7. Netrápte sa pocitmi, že pre svoje dieťa nerobíte všetko alebo mu dávate málo. Pamätajte si, že málo robí iba ten, kto neurobí všetko, čo je v jeho silách.
8. Vedzte, že dieťa nie je tyranom, ktoré vám strpčuje celý život. Nie je to len vaše telo a krv ale vzácny dar – Pohár života, ktorý vám bol daný, preto sa snažte aby sa v ňom vznietil tvorivý plameň.
9. Naučte sa milovať cudzie deti. Nikdy neurobte cudziemu dieťaťu to, čo by ste neurobili vlastnému potomkovi.
10. Majte radi svoje dieťa, nech je akékoľvek. Menej talentované, smoliarske, dospelé. Keď sa s dieťaťom zhovárate, tešte sa, pretože dieťa je sviatok, ktorý je zatiaľ s vami.
Zdroj:
druhá světová válka, Osudy lidických a ležáckých dětí
//Kloky//
druhá světová válka
https://fb.watch/dwaCzzL2IZ/https://fb.watch/dwaCzzL2IZ/
Vyhlazení Lidic – Wikipedie (wikipedia.org)
Pomník dětským obětem války – Památník Lidice (lidice-memorial.cz)
korczak a treblinka – Bing images
Pridaj komentár