Deň D. – 25. máj.Volíme do Europarlamentu. Preto lebo…
Keď sa všetci čerti ženia ….
Kto sú a čo od nás chcú títo ľudia?
Posledné dva týždne sa človek bojí otvoriť svoj Facebook – ový účet. Húfne na nás vyskakujú neznáme tváre, poprípade sa na nás z fotiek aj škeria a sväto – sväte nás presviedčajú o tom, že sú spasiteľmi Slovenska, dokonca nášho regiónu voči diktátu Bruselu. Klasika. Ako pred všetkými voľbami.
S jediným rozdielom – to ich “škerenie” sa a prázdne sľuby nás nechávajú chladnými, ako aj blížiace sa Eurovoľby. Ďalšia klasika.
Kto, čo je Brusel?
Je nenažratou dámou? Nie, nie je. Nenažratými sú druhotriedni politici.
Brusel vnímame ako niečo veľmi vzdialené, niečo, čo sa nás ako keby ani netýkalo, nuž a týchto ľudí na našich stránkach tzv. vyskakujúcich tiež politikov vidíme väčšinou prvýkrát v živote. Keďže ich nepoznáme, teda nás ani neoslovujú. A prevažná väčšina z nás ani neplánuje ísť na voľby.
Celkovo voľby do Europarlamentu nás neoslovujú a je pri nich najnižšia volebná účasť.
Ako vnímame europoslancov?
Ako ľudí, ktorí si za pekné peniaze idú na dovolenku do Bruselu. Taký je bežný pohľad. Veľmi málo správ o ich činnosti sa posúva verejnosti. Jednoducho nevieme, čo oni tam vlastne stvárajú.
Potrebujeme Brusel a potrebujeme ísť voliť? Jednoznačne áno. Prečo?
V EÚ sa ani po 15 rokoch nemáme tak dobre, ako ostatní. Niekto nám stále bráni naplniť náš potenciál. Kvôli druhotriednym politikom nemáme rakúsku kvalitu potravín, nemecké platy, škandinávske nemocnice a školy. Ľudia na Slovensku si zaslúžia prvotriednych politikov.
Na to, aby sme prišli k volebným urnám 25. mája nemusíme byť euroodborníkmi. Volíme si zástupcov, ktorých úlohou je bojovať za naše záujmy a pretláčať v Únii pre Slovensko užitočnú legislatívu. Práca europoslancov je taká, akí sú oni. Ak sa vám zdá, že sú slovenskí europoslanci málo aktívni, či nekompetentní, môžete mať pravdu. Nie je to však chyba Únie, ale konkrétnych poslancov. A nás voličov.
Uvedomme, si, zajtra budú zvolení europoslanci, bez Vás či s Vami. Tak ako sa to deje pri parlamentkách, komunálkach. Ten kto nejde voliť má následne najviac reči a protestov. Naučme sa už ľudkovia zodpovednosti. To, začo v minulosti bojovali (volebné právo) my dehonestujeme.
Koho voliť a prečo ?
Paralela medzi eurovoľbami, parlamentnými a komunálnymi ale existuje. A tou je zodpovednosť za nás obyčajných ľudí a nie prospechárstvo pre seba. Poslanec v Bruseli na dovolenke? Či chrápajúci poslanec v parlamente? Alebo taký, ktorý ani nevie ,kde je sever na zasadnutí mestského zastupiteľstva? Živé príklady, že sme národom, ktorí zázračným spôsobom dokáže navoliť druhotriednych ,, politikov,, do každej inštitúcie. Je čas zobrať metlu do ruky a postupne ako prichádzajú jednotlivé voľby začať vyzametať plevel.
Koho voliť zajtra? Nepovieme. Nevieme poradiť. Prácu kandidátov nepoznáme. V týchto voľbách sa skôr orientujte podľa blízkosti tej ktorej politickej strany. A voliť choďte.
Vám, nám sú stokrát bližšie komunálne voľby, lebo sa bytostne týkajú nás a našich detí. Keď prídu, určite Vám budeme vedieť poradiť, koho si máte zvoliť a koho určite nie. A tiež dôvody.
Zajtra sa orientujte podľa sympatií k politickým hnutiam.
15. výročie vstupu do EÚ oslávme vo veľkom štýle. Voľbami.
Slovenský internet sa prehýba pod ťarchou článkov, postov a tweetov o tom, čo nám 15 rokov v Európskej únii dalo a vzalo.
Slovko či dve stratia azda aj politici, možno sa niekto začuduje, ako ten čas rýchlo letí. Veru, 15 rokov: veď to je adolescent v rozpuku.
Dospievanie je ťažké
V pätnástich sa už ako správny pubertiak začíname orientovať v hodnotách. Začína nám záležať aj na iných veciach, než na vlastných potrebách. Stále však váhavo a nerozhodne. Nie sme si úplne istí, či nás berú vážne a tak našu neistotu skrývame za hrané sebavedomie. A pritom by sme tak veľmi chceli, aby nás vážne brali! Zatiaľ sa však k Únii správame presne ako adolescenti k svojim rodičom – ak niečo chceme, poslúchame v rámci normy, ale vynášať smeti či pokosiť záhradu sa nám vonkoncom nechce. Rodičia sú väčšinou nekonečne trpezliví, no jednu vec nedokážu – nevedia svoje deti donekonečna ochraňovať samých pred sebou. Ani Únia to nedokáže, dôkazom je Brexit. Nezostáva nám nič iné, len dospieť a začať sa správať zodpovedne.
Štrngnime si pri urnách
Pätnásť, to znamená občiansky preukaz a trestnoprávnu zodpovednosť. A oslavy, hodné dovŕšenia tohto významného jubilea. Áno, ohňostroje a prejavy sú fajn. Najdôstojnejším a najvýznamnejším prejavom úcty voči oslávencovi, ktorým je v tomto prípade naše partnerstvo s Úniou, je však niečo oveľa jednoduchšie, lacnejšie a efektívnejšie. Stačí prísť voliť. Je načase, aby sme si napravili reputáciu nezodpovedného fagana a zdvihli voličskú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu z chvosta Únie na miesto, ktoré by dospievanie aspoň naznačovalo. Lebo ak chceme, aby nás v Únii brali vážne, mali by sme najskôr dokázať, že Úniu berieme vážne my.
Zodpovedný výber nie je raketová veda
Áno, orientovať sa vo fungovaní kolosu, ktorý združuje 28 štátov, je zložité. To, že na vnútroštátnej úrovni nehovoríme viac o tom, na čo nám Únia je a čo by sa stalo, keby sme v nej neboli, je veľká škoda a treba to zmeniť.
V článku boli použité parafrázy a citácie z myšlienok Lucie Kleštinicovej.
Pridaj komentár