Prvé kolo celoplošného testovania z pohľadu zdravotníka a administratívneho dobrovoľníka

Prvé kolo celoplošného testovania prebehlo aj vo Veľkých Kapušanoch. Bol to víkend plný stresu, obáv, neistoty, ale zároveň dôkazom toho, ako sa vedia ľudia z nášho mesta spojiť a spolupracovať a pomáhať si.

OSSR – z deviatich funkčných odberných miest boli na siedmych miestach vojaci, ktorí žijú vo Veľkých Kapušanoch.

Zdravotníci a administratívni zamestnanci boli tiež väčšina z nich z Veľkých Kapušian.

Pohľad z druhej strany stola nám priblížili Antónia Sinčáková Marcinková a Vivien Tóthová.

Antónia Sinčáková Marcinková bola zadelená na odberné miesto 118 – Základná škola J. Erdelyiho, ul. Fábryho.

“Moje rozhodnutie ísť do tímu zdravotníkov na celoplošné testovanie na Slovensku padlo hneď v prvý deň ako vláda vyhlásila že potrebuje až 20 000 zdravotníkov na úspešné zabezpečenie testovania. Vedela som, že idem do rizika, padli aj obavy, strach, ale opýtala som sa sama seba, kto ak nie práve zdravotník, ktorým som aj ja, by sa mal podieľať na zistení ochorenia COVID 19 v našom meste. Obavy boli akí budú ľudia, ako budú na nás reagovať, ako to zvládneme od skorého rana do neskorého večera vo vonkajšom prostredí dva dni po sebe. Naše odberné miesto bolo v areáli Základnej školy J. Erdélyiho na ulici Fábryho. Môj pocit keď som vyšla z budovy, kde sme sa obliekali a pripravovali na odberné miesto, ktoré bolo v našom prípade vonku a uvidela som aký rad ľudí na nás čaká, bola som milo prekvapená, nečakala som, že bude taká vysoká účasť na našom odbernom mieste. Ako sme začali testovať v sobotu ráno, skončili sme až na obed, poobede sme pokračovali až do samého večera. Sobota bola veľmi náročná, ťažká, chladná a dlhá. Zahmlievajúce sa ochranné okuliare či ochranný štít, nám sťažovali výkon našej práce. Obávala som sa ďalšieho dňa, či ho ja osobne zvládnem. Ľudia boli skvelí, milí a to mi dodávalo silu. Ak mali obavy či to bude bolieť, snažili sme sa ich upokojiť že to bude len chvíľka a že to zvládnu. Ľudia krásne spolupracovali a ďakovali, vtedy som si povedala že to stálo zato zapojiť sa do toho. Zhodnotím to tak, že ľudia u nás testovaní bolí naozaj úžasní a to mi stačilo, ten pocit ak sú ľudia k sebe dobrí a milí…. Bola som aj veľmi rada, že na našom mieste boli ľudia väčšinou negatívne testovaní. Celý náš tým čo sa týka nás zdravotníkov, administratívnych pracovníkov, pracovníka ozbrojených síl, ministerstva vnútra a zamestnanca MOPS dali do svojej práce všetky svoje sily. S pozdravom Mgr. Antónia Marcinková

Vivien Tóthová bola zadelená na odberné miesto 117 – Základná škola J. Erdelyiho, ul. Komenského.

“Keď som sa dozvedela, že sa bude vykonávať celoplošné testovanie obyvateľov Slovenskej republiky, tak som sa o túto problematiku začala zaujímať. Nakoľko môj otec je profesionálny vojak, tak som chcene či nechcene vnímala problém s chýbajúcim personálom. Ani chvíľu som neváhala a prihlásila som sa na stránku ministerstva obrany ako dobrovoľníčka do prvej línie a to nie z politického ani iného dôvodu. Od malička som sa zaujímala o svoje okolie a ľudí, ktorí žijú okolo mňa a v meste Veľké Kapušany. Po kontaktovaní pracovníkom mesta som sa dostala do tímu ako administratívna  pracovníčka. Môj tím pod číslom 117 pracoval v areáli základnej školy na ulici Komenského pri telocvični. Prvý deň vykonávania testov bol veľmi náročný, nakoľko nikto z tímu sa s takouto situáciou nikdy nestretol.  Musím vyzdvihnúť  všetkých  členov tímu ako spolupracovali. Chvíľu mi  to pripadalo ako keby sme spolupracovali už viac rokov. No bez podpory  mesta by to nešlo. Všetci pracovníci mesta boli v teréne a podporovali každý jeden tím, len ako vedeli. Dispozícií boli Mestskí policajti aj MOPS. Priznám sa prekvapil ma no zároveň veľmi potešil prístup všetkých ľudí, ktorí sa nechali otestovať. Nášmu tímu aj iným tímom ľudia nosili koláče a prezenty v tekutom stave. Som hrdá na každého, kto priložil ruku k dielu. Klobúk dole pred príslušníkmi OS SR, PZ a najmä pred zdravotníkmi, ktorí robili nad rámec svojich možností.“