Mesiac marec, ktorý je známy aj prívlastkom mesiac knihy

Ten, kto nemiluje knihu, nemiluje múdrosť. Ten, kto nemiluje múdrosť, stáva sa hlupákom.

                                                                                           Ján Amos Komenský

Marec je mesiac knihy už od roku 1955. V bývalom Československu ho vyhlásili na počesť Mateja Hrebendu a cieľom bolo podporiť trvalý záujem o knihy.

Martin Hrebenda Hačavský (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880) bol šíriteľom slovenskej a českej knihy. Narodil sa, aj zomrel v marci. Paradoxne bol slepý, to mu však nebránilo venovať sa zbieraniu kníh a ich zachraňovaniu. Medzi vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské knihy. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom sa zaslúžil, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.

ilustračné foto

Do mesiaca knihy zapadá aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila Slovenská asociácia knižníc v roku 1999 a pravidelne sa organizuje posledný marcový týždeň.

Práve v tomto týždni máme v pláne predstaviť vám Mestskú knižnicu, ktorá je v Mestskom kultúrnom stredisku vo Veľkých Kapušanoch a zároveň pracujeme na rozhovoroch so známymi slovenskými autormi.

Ako prvá nám prisľúbila stretnutie a rozhovor Hana Repová. Autorka ženských románov, ktorú mnohí čítajú aj vo Veľkých Kapušanoch.

Potešila nás aj správa, ktorú spracovávame a prinesieme v jednej z rýchlych správ. Týka sa knihy.

Ak sa vám zdá sa, že svet opantáva viac vizuálna, virtuálna kultúra a knihy a slovo nemáme v úcte, mýlite sa.

Knihy a slovo boli vždy vnímané ako niečo silné a magické a zároveň ľahko pošliapateľné, prekrucované a podceňované.

Dnes sa so slovami pracuje inak, ako v minulosti. Inak, ako za čias Štúra, Hemingwaya a Tolstoja, ale nájdu sa aj takí a nie je ich málo, ktorí sú ochotní zahĺbiť sa aj do päťstostranového románu, a to je potešujúce.

Keď v roku 1454 vynašiel Gutenberg kníhtlač, mnísi v kláštoroch boli pohoršení. Bola to pre nich katastrofa, apokalypsa obrovských rozmerov, pretože prišli o prácu.

Knihy sa stávali dostupnými pre každého, čítalo sa vo veľkom. Nielen knihy, aj noviny. A tie sa dokonca nielen čítali. Utierali sa nimi zadky a balil sa do nich tovar.

Napriek tomu slová prežili a prežijú.

Prežijú aj skrátkovitú kultúru, aj virtuálny svet, aj ebooky, aj internet.

Sú nesmrteľné, to len my sme smrteľní.

Pripomíname aj Kapušianske pero 2019, ktoré organizuje Mestské kultúrne stredisko vo Veľkých Kapušanoch a trvá do 31.03.2019.

Témou je: Veľké Kapušany

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Prejsť na panel nástrojov